Abú Rajhán Muhammad ibn Ahmad Bírúní: Rozdiel medzi revíziami

V 7. storočí začali Arabi preberať od Sýrčanov a byzantských Grékov dedičstvo [[antika|antickej vedy]], ktorú dokázali zdokonaliť a rozvinúť, takže od polovice 8. do polovice 13. storočia tzv. arabská veda značne prevyšovala európsku vedu. Rovnako ako neskôr európskych učencov aj Arabov tak oslnila dokonalosť antických teórií, že sa na nich len zriedka odvážili niečo meniť. Napriek tomu, al-Birúní ako prvý zapochyboval o správnosti Ptolemaiovho modelu. Al-Birúní bol Iránec[[Irán]]ec. Dokázal využiť myšlienkové bohatstvo gréckej, perzskej, arabskej aj indickej civilizácie.

V spise ''Pamätníky dávnych pokolení'' systematicky porovnal kalendáre rôznych ázijských národov, čím umožnil prepočítavanie dátumov z jedného kalendára do druhého. V tomto spise sa zmienil aj o pohybe Zeme. Je možné, že ho inšpirovali poznatky získané v Indii. Pochyboval o správnosti zložitého [[Ptolemaios|Ptolemaiovho modelu]]. Uvažoval o tom, prečo by sa mal celý vesmír otáčať okolo Zeme, keď sa pohyb Slnka a hviezd dá omnoho ľahšie vysvetliť dennou rotáciou Zeme okolo svojej osi. Al-Birúní predpokladal aj ďaľšíďalší obežný pohyb Zeme a zrejme sa priblížil k vytvoreniu [[Heliocentrizmus|heliocentrického systému]]. Jeho ''Kniha perál'' obsahuje najdokonalejší prehľad stredovekej [[Mineralógia|mineralógie]]. Pomocou [[Archimedes zo Syrakúz|ArchimedesovejArchimedovej hydrostatickej metódy]] veľmi presne určil mernú hmotnosť deviatich rôznych kovov. Podľa jeho poznámok usudzujemesa predpokladá, že napísal asi 113 diel, z ktorých sa nám však zachovali len zlomky.