Kozmická stanica: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 8 bajtov ,  pred 8 rokmi
d
d (→‎Úvodná sekcia: wikilink)
Prvou vypustenou kozmickou stanicou bol sovietsky [[Saľut 1]] v roku [[1971]]. V sérii staníc [[Saľut 3]] až [[Saľut 7|7]] uskutočňovali [[kozmonaut]]i z bývalého [[ZSSR]] a ďalších socialistických štátov lekárske, biologické a technologické pokusy. Prvá americká kozmická stanica [[Skylab]] bola vypustená v roku [[1973]] a posádky sa na nej striedali prostredníctvom [[Apollo (kozmická loď)|kozmických lodí Apollo]]. Najdlhšie fungujúcou ruskou stanicou bol [[Mir]], na ktorom sa za 15 rokov jeho činnosti vystriedalo 104 kozmonautov, z toho 44 amerických a bolo vykonaných vyše 16 000 pokusov. Výmenu posádok na Mire zabezpečovali lode [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]], automatické lode [[Progress (kozmická loď)|Progress]] sa starali iba o zásobovanie. V roku [[1995]] sa s Mirom prvýkrát spojil aj [[Space Shuttle|americký raketoplán]].
 
Od roku [[1998]] sa 16 štátov podieľa na výstavbe [[ISS|Medzinárodnej vesmírnej stanice]]. Medzinárodná vesmírna stanica prebrala funkciu Miru a je celkove druhou veľkou vesmírnou stanicou. Stanica je v súčasnosti už z veľkej časti dokončená, má hmotnosť takmer 500 ton, rozpätie 110 m a 6-člennú posádku. Na programe sa priamo podieľa vyše 100 000 pracovníkov kozmických agentúr a stovky dodávateľov, subdodávateľov, tovární a laboratórií na celom svete.
 
V roku [[2011]] vypustila svoju prvú malú experimentálnu vesmírnu stanicu aj Čína. Má názov [[Tchien-kung 1]] a v júni [[2012]] k nej zavítala prvá posádka. Čína ďalej plánuje rozvíjať svoj pilotovaný vesmírny program, pričom kozmické stanice sa majú stať jeho hlavnou oporou.
4 410

úprav