Po vojne v roku [[1947]] začala hrať v divadle v [[Hudební divadlo Karlín|Karlíne]], kde vtedy pôsobil aj [[Oldřich Nový]], [[Jan Werich]] a [[Vlasta Burian]]. V roku [[1958]] opäť z divadla odišla a začala jazdiťcestovať po celej republike s estrádnym hudobným programom spoločne s vtedy veľmi populárnym spevákom [[Rudolf Cortés|Rudolfom Cortésom]]. Šťastnou náhodou sa však dostala aj do ''Reduty'' a do poeticképoetickej kaviarne ''Viola'', potom aj do [[divadloDivadlo Nana zábradlí|Divadla Na zábradlí]], kde si zahrala niekoľko zaujímavých divadelných rolíúloh. Tu jej tiež [[Václav Havel]] (vtedajší [[dramaturg]] tohto divadla) spoločne s [[Miloš Macourek|Milošom Macourkom]] napísali jej prvý recitalrecitál s názvom ''Nejlepší rocky paní Hermanové''. V tej dobe sa začala programovo venovať šansónu, kedy spolupracovala s vynikajúcimi [[textár]]mi ako bol [[Pavel Kopta]], Ivan Vyskočil, alebo [[Jiří Suchý (herec)|Jiří Suchý]]. Ďalší veľmi úspešný recitál v Divadle na zábradlí pre ňu napísal [[Jaroslav Dietl]] s názvom ''Kdo jste, Ljubo Hermanová?'' V tej dobe tiež začala vystupovať aj v [[kabaret]]e ''Večerní Brno''.
Po tomto brnianskom hosťovaní nasledovalo zahraničné angažmánuangažmán v [[Nemecko|Spolkovej republike Nemecko]] v [[stuttgart]]skom kabarete ''Renitenztheater''. Ďalšiu zahraničnézahraničnú ponuku na angažmán v [[Paríž]]skej Olympii už odmietla a zostala doma. V závere svojho života vystupovala so šansoniérom Igorom Šebom.
V celom kontexte českej populárnej hudby je práve Ljuba Hermanová považovaná za zakladateľku moderného českého šansónu, ktorá predznamenala neskoršiu tvorbu ďalších vynikajúcich českých šansoniérok ako bola [[Eva Olmerová]], [[Judita Čeřovská]], alebo nekorunovaná kráľovná českého šansónu [[Hana Hegerová]].
Za svoj život bola štyrikrát vydatá.<ref>[[Ondřej Suchý]], [[Oldřich Dudek]]: ''Ljuba jako vystřižená'', Melantrich, Praha, [[1986]], str. 93</ref>.
