Kaviareň Štefánka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikiodkazy |
d typografia |
||
Riadok 5:
| align="center"|<small>'''Národná kultúrna pamiatka SR'''<br />č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:<br />'''101-630/0'''
|}
'''Štefánka''' je názov jednej z najznámejších [[Bratislava|bratislavských]] kaviarní, preslávenej svojou históriou ako aj úrovňou poskytovaných
== Tradície pohostinstva v Bratislave ==
Riadok 28:
Prvým krokom nového majiteľa bolo premenovanie kaviarne. Či prvotnou inšpiráciou bol názov ulice, alebo samotná osoba, po ktorej ulica niesla svoje meno nevedno. Zrejme padlo rozhodnutie kaviareň pomenovať po vdove po následníkovi rakúsko-uhorského trónu [[Rudolf (korunný princ)|Rudolfovi]] [[Štefánia Belgická|Štefánii]], v tom čase už Lónayovej. Osobne požiadal Štefániu o súhlas, aby mohla kaviareň niesť jej meno.
Novovzniknutá ''Café Štefánia'' (''Stephania'', ''Stefánia kávéház'') sa už v začiatkoch svojho pôsobenia zaradila na popredné miesto v rebríčku bratislavských podnikov podobného zamerania. Na dlhé roky sa stala doslova kultovým miestom stretávania bratislavskej bohémy, umelcov, spisovateľov, lekárov, právnikov ale aj fabrikantov, úradníkov,
Kaviareň Štefánka mala svoj pravidelný denný režim. Otvárala o šiestej ráno a záverečná sa niekedy posunula až do neskorých nočných hodín. Okrem kávy, starostlivo vyberanej, ponúkali hosťom víno, čerstvé pečivo, ale aj hotové teplé a studené jedná, zákusky, zmrzlinu a nápoje.
Riadok 55:
== Štefánka v súčasnosti ==
Napriek tomu, že kaviareň naďalej fungovala, jej čaro sa s odchodom pôvodných majiteľov vytratilo. V roku 1983 kaviareň prešla rekonštrukciou, ktorej výsledkom však boli nie práve citlivé zásahy do jej priestorov, či exteriéru (rekonštrukcii napr. padla za obeť krytá veranda pred vchodom).
Řádek 61 ⟶ 60:
== Najznámejší návštevníci Štefánky ==
Napriek tomu, že kaviareň Štefánka bola od čias svojho zrodu obľúbeným miestom stretávania sa ľudí rôzneho spoločenského postavenia, predsa jej najpočetnejšiu klientelu predstavovovali ľudia z umeleckých „kruhov“. Tí vnášali do kaviarne atmosféru bohémy, no aj neviazanosti a ozvláštňovali ju osobnostným čarom. Spisovatelia a básnici [[Pavol Horov]], [[Ján Smrek]], [[Jožo Nižnánsky]], [[Emil Boleslav Lukáč]], [[Štefan Žáry]], [[Ľudo Ondrejov]], [[Ľubomír Feldek]], spisovateľ a novinár [[Emo Bohúň]] patrili k najprominentnejším hosťom.
| |||