Cerová vrchovina: Rozdiel medzi revíziami

'''Cerová vrchovina''' ležíje pohorie na južnom [[Slovensko|Slovensku]]. Má pretiahnutý tvar od západu k východu. Zhruba jednu polovicu územia obklopuje [[Juhoslovenská kotlina]], druhá polovica tvorí štátnu hranicu s [[Maďarsko]]m. Maďarská časť pohoria je označovaná ako [[Cserhát]].

Geologicky je tvorená vrstvami treťohorných pieskov, pieskovcov, štrkov, ílov a sopečných čadičov a sopečných andezitov. Geológia se výrazne prejavuje v reliéfe krajiny. Chrbáty so zbytkamizvyškami čadičových tabúľ (Pohanský hrad, Veľký Bučeň) sú zbytkamizvyškami lávových prúdov. Záujem je o rôzne tvarované bralá. Bralá pôvodne vytvárali komíny sopiek, v ktorých boli rôzne produkty čadičového vulkanizmu (Hajnáčka, Soví hrad, Šomoška alebo Steblová skala), alebo ide o andezitové útvary, ktoré stuhli ešte pod zemským povrchom (kopce Šiator alebo Karanč). Oba typy útvarov vznikli pôvodne v hĺbke pod povrchom, ale boli odkryté vďaka pôsobeniu eróznych procesov. V dnešnej dobe tak čnejú vysoko nad okolím.<ref name=":0">''Cerová vrchovina''. Lučenec: VKÚ Harmanec, r.2007 s.46</ref>

Porast je tvorený listnatými lesmi, najviac je rozšírený [[dub]]. V nížine okolo rieky [[Ipeľ]] sa vyskytujú lužné lesy. V najnižších polohách vrchoviny ide o lesy dubového vegetačného stupňa, vyššie ležia lesy bukovo-dubového stupňa, ktoré zaberajú najväčšiu časť územia. Stupeň dubovo-bukový zasahuje až do najvyšších častí vrchoviny, poprípade sa nachádza na chladnejších, severných svahoch v nižších polohách. VegetačnýBukový stupeňvegetačný bukovýstupeň sesa vyskytuje jeniba izolovane. Pôvodné lesy, ktoré boli v minulosti odlesnené, sa premenili na pastviny, lúky a ornú pôdu. Na extrémnych polohách: na suchých, južných svahoch sa vytvorili stepy, na obvode skalných výbežkov a brál zase vznikli lesostepy.<ref name=":0" />

Západnú časť Cerovej vrchoviny odvodňuje rieka [[Ipeľ]], východ rieka [[Rimava (rieka)|Rimava]] a ich prítoky. Cerovú vrchovinu zaraďujeme podnebne medzi teplé oblasti so zimnými priemernými teplotami medzi −2 až −4&nbsp;°C a letnými teplotami 17 až 20&nbsp;°C. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 50&nbsp;-&nbsp;70, počet letných dní medzi 60&nbsp;-&nbsp;70.

[[Obrázok:Kamenný vodopád (Slovakia).jpg|left|thumb|Kamenný vodopád (Cerová vrchovina)]]

K zaujímavým chráneným prírodným pamiatkam patrí [[Pohanský hrad]] a [[Hajnáčka (hrad)|Hajnáčka]]  –  zrúcanina [[Gotika|gotického]] hradu zo [[14. storočia]] na skalnatom kopci vulkanického pôvodu. V [[Vyvretá hornina|sopečných horninách]] boli nájdené úlomky kostí zvierat žijúcich v [[Terciér|treťohorách]]. Z chráneným prírodným pamiatkám patria napríklad [[Ragač]], Sprašový odkryv pri [[Radzovce|Radzovciach]] alebo [[Soví hrad]]. Soví hrad je archeologické nálezisko z doby kamennej a bronzovej. Ide o čadičový vrchol s menšou náhornou plošinkou a kráterom nad obcou [[Šurice]].