Verzia z 08:51, 1. apríl 2015 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 859 editací dBez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 06:29, 7. júl 2015 upraviť vrátiť HPPA (diskusia \| príspevky) 4 290 editací d preklep Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 23: V 19. storočí bolo Prusko súčasťou [[Nemecký spolok\|Nemeckého spolku]] (1815-1866, ale bez Západného a Východného Pruska), [[Nemecký colný spolok\|Nemeckého colného spolku]] (1834-1919) а [[Severonemecký spolok\|Severonemeckého spolku]] (1867-1870). V prípade Nemeckého colného spolku a Severonemeckého spolku bolo Prusko hlavným iniciátorom ich vzniku. Vytvorenie Nemeckého colného spolku položilo základ na postupné ovládnutie celého Nemecka Pruskom. Po porážke ~~revolúce~~revolúcie v roku 1848, ktorá sa usilovala o zjednotenie Nemecka na demokratickom princípe, začal pruský predseda vlády [[Otto von Bismarck]] (1862-1890) v roku 1862 pracovať na násilnom zjednocovaní Nemecka. V roku 1864 získalo Prusko tzv. nemecko-dánskou vojnou [[Šlezvicko]] a [[Holštajnsko]]. V roku 1866 získalo Prusko vojnou s Rakúskom Hannoversko, Hessenské kurfirstvo, Nasavsko a [[Frankfurt nad Mohanom]]. Porážkou Rakúska a získaním vyššie uvedených území sa Prusko stalo najsilnejším nemeckým štátom. V rámci príprav na zjednotenie Nemecka Prusko v roku 1867 založilo Severonemecký spolok (pozri vyššie). Po porážke [[Francúzsko\|Francúzska]] v [[Prusko-francúzska vojna\|prusko-francúzskej vojne]] (1870-1871) bolo v roku 1871 vytvorené [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)\|Nemecké cisárstvo]] (Nemecká ríša), pričom nemeckým cisárom sa stal pruský kráľ [[Viliam I. (Nemecko)\|Viliam I.]] Z dôvodu veľkosti územia Pruska, počtu jeho obyvateľov a jeho hospodárskej sily malo Prusko, ako jedna z krajín Nemeckej ríše, v Nemeckej ríši vedúce postavenie; hodnosť nemeckého cisára sa spájala s úradom pruského kráľa a úrad ríšskeho kancelára s úradom pruského predsedu vlády. V nasledujúcom období sa v Prusku stále viac presadzoval [[militarizmus]] a expanzionistická politika, čo napokon bolo jednou z príčin [[Prvá svetová vojna\|prvej svetovej vojny]] (1914-1918). Po porážke Nemeckej ríše v prvej svetovej vojne muselo Prusko odstúpiť územia Poľsku (väčšinu Západného Pruska a Poznanska, časť Sliezska), Eupen-Malmedy Belgicku, časť Šlezvicka Dánsku, Hlučínsko Česko-Slovensku; Gdansk, Oblasť Memelu a Územie Sárska sa dostali pod špeciálnu správu. Zároveň boli v roku 1918 boli [[Hohenzollernovci]] zvrhnutí a Prusko (naďalej súčasť Nemeckej ríše) prestalo byť monarchiou. Dostalo nový názov Slobodný štát Prusko. Do roku 1932 v ňom vládli prevažne sociálnodemokratické vlády, potom sa moci v Prusku ujali nacisti a Prusko už existovalo len formálne, pretože fakticky v ňom vládla ríšska vláda. Územia získané Nemeckom počas druhej svetovej vojny (aj tie, ktoré v minulosti patrili Prusku) boli len zriedkavo pričlenené k Prusku (ako napr. územie južne od Východného Pruska), väčšinou boli do Nemecka začlenené ako samostatné ríšske župy a podobne.

Prusko (brandenbursko-pruská monarchia): Rozdiel medzi revíziami