Fridrich II. (Prusko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odkaz fix. |
d pravopis |
||
Riadok 20:
=== Sedemročná vojna ===
Čoskoro sa proti nemu vytvorila koalícia [[Rusko|Ruska]], [[Rakúsko|Rakúska]] a [[Francúzsko|Francúzska]], ku ktorej sa neskôr pridalo aj [[Sasko]] a [[Švédsko]]. Fridricha II. podporovalo iba Anglicko. V roku [[1756]] prepadol Sasko, a začal [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnú vojnu]]. Akcie spojencov proti nemu neboli dobre koordinované a tak bol schopný presúvať svoje sily na najviac ohrozené miesta. Takýto spôsob boja si vyžadoval neobyčajnú schopnosť [[manéver|manévrovať]] a [[taktika|taktizovať]]. Rakúske a ruské armády síce viackrát zvíťazili nad pruskými silami a načas obsadili dokonca aj [[Berlín]], ale Fridrich aj po týchto neúspechoch vzdoroval koalícii neobyčajne húževnato a spôsobil jej niekoľko citeľných porážok. Dňa [[5. december|5. decembra]] [[1757]] dosiahol svoje najslávnejšie víťazstvo nad početnejším vojskom Rakúšanov v [[bitka pri Leuthene|bitke pri Leuthene]] (teraz [[Lutynia]] v [[Poľsko|Poľsku]]). Táto bitka sa zapísala do dejín vojenstva ako klasický príklad taktiky útočného manévru - takzvaného kosého šíku. V priebehu bitky podnikol riskantný a mimoriadne zložitý manéver, ktorým počas dvoch hodín zatočil pruské voje o 90 stupňov na sever a zostavil svoj kosý šík v troch sledoch, pravým krídlom stupňovite napred a ľavým zadržaným. Išlo skutočne o majstrovský kúsok. keďže pohyboval 10 km dlhými líniami s 10 tisíc mužmi, v
=== Prvé delenie Poľska ===
Riadok 31:
== Charakteristika ==
Priťahovala ho [[Francúzsko|francúzska]] kultúra a [[osvietenstvo]]. Mal veľa priateľov z oblasti humanitných vied. K ženám mal odmeraný vzťah, podľa
Písal si s [[Voltaire|Voltairom]] a prijal ho na svojom dvore v Postupime ([[1750]] - [[1753]]). Sám napísal veľa diel vo francúzštine a bol jedným z najrozšírenejších spisovateľov 18. storočia. V Európe sa preslávil dielom „Anti-Macchiavell“ ([[1740]]), v ktorom osvietensky kritizoval [[Niccolò Machiavelli|Machiavelliho]] zásady. Zaujímalo ho umenie v každej forme, napríklad sám naskicoval svoj budúci postupimský zámok [[Sanssouci]] (z franc. „bezstarostný“). Založil dôležitú zbierku obrazov a venoval sa aj hudbe (hra na flautu; aj sám skladal). Známe je jeho stretnutie s [[Johann Sebastian Bach|Johannom Sebastianom Bachom]] v roku [[1747]] v Sanssouci.
|