Linus Carl Pauling: Rozdiel medzi revíziami

V roku [[1941]], vo veku 40 rokov, bolo Paulingovi diagnostikované závažné ochorenie obličiek – [[Brightova choroba|Brightovej choroby]]. Experti verili, že Brightova choroba je neliečiteľná. S pomocou Dr. [[Thomas Addis|Thomasa Addisa]] zo [[Stanford]]u bol Pauling schopný kontrolovať ochorenie pomocou nízkoproteínovej a neslanej diéty. Addis taktiež predpisoval [[vitamín]]y a [[minerál]]y pre všetkých svojich pacientov.

Spolu s dvoma spolupracovníkmi Pauling v roku [[1973]] založil [[Institute of Orthomolecular Medicine]] v [[Menlo Park]] ([[Kalifornia]]), ktorý bol onedlho premenovaný na [[Linus Pauling Institute of Science and Medicine]]. Pauling viedol výskum vitamínu C, ale taktiež pokračoval vo svojej práci v oblastiach chémie a fyziky až do svojej smrti v roku [[1994]]. V jeho posledných rokoch sa začal hlavne zaujímať o možnú úlohu vitamínu C v preventívnej liečbe [[Ateroskleróza|aterosklerózy]] a publikoval zaujímavý dokument o použití [[lyzín]]u a vitamínu C na úľavu pri [[angina pectoris|Angineangine pectoris]]. V roku [[1996]] [[Linus Pauling Institute]] sa presunul z [[Palo Alto]] (Kalifornia) do [[Corvallis]] (štát [[Oregon]]) a stal sa časťou Oregonskej štátnej univerzity, kde pokračuje práca na stopových prvkoch, fytochemikáliach (chemikálie z rastlín) a iných zložkách diéty a prevencie pred chorobami.

Paulingove príspevky do vedy sú mnohými vysoko hodnotené. Bol zaradený medzi najväčších 20 vedcov všetkých čias podľa britského magazínu ''New Scientist'', spolu s [[Albert Einstein|Albertom Einsteinom]] ako jediní vedci z 20. storočia. [[Gautam R. Desiraju]], autor ''Millennium Essay in Nature'' tvrdil, že Pauling bol jedným z najväčších mysliteľov a vizionárov milénia, spolu s [[Galileo]]m, [[Newton]]om a [[Albert Einstein|Einsteinom]]. Pauling je taktiež známy pre široký okruh záujmov: [[kvantová mechanika]], [[anorganická chémia]], [[organická chémia]], proteínové štruktúry, [[molekulárna biológia]] a [[medicína]]. Vo všetkých týchto odvetviach vedy, hlavne vo vyznačení hraníc medzi nimi, urobil rozhodujúce závery. Jeho práca na chemických väzbách naštartovalo vedu kvantovej chémie a mnoho s jeho príspevkov ako [[hybridizácia]] a [[elektronegativita]] sa stali súčasťou štandardných chemických učebníc. Hoci jeho prístup sa ukázal nedostatočným pre vysvetlenie niektorých charakteristík molekúl (ako napr. paramagnetická povaha kyslíka) a je vytláčaná molekulárnou orbitalovouorbitálovou teóriou [[Robert Mulliken|Roberta Mullikena]], sila Paulingovej teórie leží v jednoduchosti, preto v mnohých ohľadoch pretrváva. Jeho objav [[alfa helix]]u a [[Beta-skladaný list|beta listu]] je fundamentom pre štúdie proteínovej štruktúry.