Claude Debussy: Rozdiel medzi revíziami

Debussy začal konzervatórium navštevovať vo svojich desiatich rokoch. Najviac mu dali hodiny solféže s mladým Albertom Lavignacom. Veľké konflikty mal s profesorom harmónie Emilom Durandom. Kompozíciu študoval okrem iných u [[César Franck|Césara Francka]] a neskôr u [[Ernest Giraud|Ernesta Girauda]], ktorý mal pre neho viac pochopenia. Celé štúdium na konzervátoriukonzervatóriu sprevádzali konflikty konzervatívnych profesorov a už vtedy osobito rozmýšľajúceho študenta. Do konca života spomínal Debussy na konzervátoriumkonzervatórium s trpkosťou: "Zaoberajú sa priemerom, a skutočné talenty zabíjajú."

Počas štúdia na konzervatóriu prišla ponuka učiť hre na klavír deti [[Nadeždy von Meck]], slávnej mecenášky [[Piotr Iljič Čajkovskij|Čajkovského]]. Pre Debussyho to bolo vyslobodenie z tesného prostredia konzervatória. Odišiel za rodinou von Meck najprv do Švajčiarska a Talianska a o rok na to do Ruska, kde sa zoznámil s dielami [[Mocná hŕstka|Mocnej hŕstky]] a Čajkovského. Rezervovaná Nadežda si Debussyho nakoniec obľúbila, najmä kvôli jeho vynikajúcej schopnosti hry z listu pri štvorručnom prehrávaní skladieb. Debussymu sa však zapáčila Nadeždina dcéra a preto požiadal pani vo Meck o jej ruku. Narazil však na spoločenské rozdiely. Odpoveďou pani von Meck bol lístok na vlak do Paríža.

Hoci Debussy trpel finančným nedostatkom, jeho majetnejší priatelia pochopili dôležitosť stykov pre mladého skladateľa a umožnili mu cestovať. Debussy sa vo Viedni pokúšal navštíviť Brahmsa, písal mu a dokonca dvakrát zvonil, ale Brahms nereagoval. Nakoniec sa nejakej pani z diplomatickým úsilím podarilo dohodnúť obom skladateľom spoločnú večeru. Mrzutý Brahms najskôr zaryto mlčal, s pribudajúcimipribúdajúcimi pohárikmi sa však rozhovoril. Na druhý deň dokonca mladého Debussyho objal a zaželal mu veľa šťastia v skladateľskom úsilí. Ďalšiu cestu podnikol Debussy do slávneho Bayreuthu. Zapôsobil na neho Parsifal, i harmónie Tristana a Isoldy, ktorú počul už skôr, ale začali sa vynárať pochybnosti. Jeho francúzsky duch nutne narazil na charakter diela "najnemeckejšieho skladateľa". O rok návštevu Bayreuthu zopakoval, ale odchádzal už rozhodnutý. Je francúzsky hudobník, ktorý bude tvoriť francúzsku hudbu, v ktorej Wagner nebude mať miesto. Bol to dosť ojedinelý postoj, dokonca i vo vtedajšom francúzskom hudobnom svete, ktorý Wagnera obdivoval.

V roku [[1909]] sa u Debussyho objavili prvé príznaky [[rakovina|rakoviny]] hrubého čreva. Jeho stav sa postupne zhoršoval, čoraz viac bol odkázaný na pomoc okolia a i bežné úkony ako obliekanie boli pre neho "jednou z Herkulových úloh". V roku [[1917]] mu lekári urobili [[kolostómia|kolostómiu]] a ostal pripútaný na lôžko. K nepriaznivému psychickému stavu prispeli aj depresie z prvej svetovej vojny. Zomrel 25. marca 1918. Kvôli nepriaznivým spoločenským udalostiam a nemeckému bombardovaniu Paríža mu nebol vystrojený štátnýštátny pohreb. Je pochovaný na cintoríne [[Cimetière de Passy]] spolu s manželkou a dcérou Chou-Chou, ktorá zomrela len rok po ňom na [[Diftéria|diftériu]].

Debussy bol nižšieho vzrastu a až trochu bizarného vzhľadu. Podľa jedného dobového opisu jeho hlava pripomínala skôr panvu. Charakteristická bola i skladateľova osobnosť. Od detstva bol samotár, držal sa skôr v ústraní, a tak to bolo po celý jeho život, hoci sebavedomie mu nikdy nechýbalo. Na ľudí nazeral skôr s ironickým nadhľadom a mal ich rád len do tej miery ako to bolo nutné. Bol absolútne sebecký a zaujímali ho vždy len jeho vlastné potreby a ciele. Radšej než ľudí mal siamské mačky, ktoré choval – vždy mal aspoň jednu. Veď sám Debussy mal povahu a charakter kocúra. Jeho vzťahy so ženami neboli práve príkladnepríkladné. Spokojnosť a lásku mu ale nakoniec priniesla druhá manželka Emma, ktorá mu aj porodila milovanú dcéru. Okrem nich mal Debussy len veľmi málo blízkych osôb. Jeho najlepšími priateľmi bol skladateľ Ernest Chausson a Švajčiar Robert Godet, ktorý bol jedným z mála, ktorí ho podržali i v ťažkých časoch rozvodu, čo si Debussy nesmierne cenil. O vrúcnom vzťahu inak rezervovaného Debussyho k svojmu priateľovi svedčia úryvky z ich vzájomnej korešpondencie.