Španielska občianska vojna (1936): Rozdiel medzi revíziami

| dátum = [[17. júl]] [[1936]] -– [[1. apríl]] [[1939]]

| protivník1 = {{Minivlajka|Španielsko (1931-1939)}} '''[[Republikánska frakcia (Španielska občianska vojna)|Republikáni]]'''<br/>[[Súbor:Flag of the Popular Front (Spain).svg|22px]] [[Ľudový front (Španielsko)|Ľudový front]]<br/>[[Súbor:Bandera_CNT-AIT.svg|22px]] [[Národná konfederácia práce|CNT]]/[[Iberská anarchistická federácia|FAI]]<br/>[[Súbor:Socialist red flag.svg|22px]] [[Všeobecný zväz pracovníkov|UGT]]<br/>[[Súbor:Estelada blava.svg|22px]] [[Republikánska ľavica Katalánska|ERC]]/[[Estat Català|EC]]<br/>[[Súbor:Flag of the Basque Country.svg|22px]] [[Baskická armáda|EG]]<small>(1936–371936 – 37)</small><br/>''Podpora''<br/>{{Minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz]]<br/>{{Minivlajka|Mexiko (1934-1968)}} [[Mexiko]]<br/>[[Súbor:Flag of the International Brigades.svg|22px]] [[Medzinárodné brigády]]

| protivník2 = {{Minivlajka|Španielsko (1939-1945)}} [[Nacionalistická frakcia (Španielska občianska vojna)|'''Nacionalisti''']]<br/>[[Súbor:Bandera FE JONS.svg|22px]] [[Falanga (1933)|Falanga]]<br/>[[Súbor:Flag of Traditionalist Requetes.svg|22px]] [[Karlisti]] <small>(1936–371936 – 37)</small><br/>[[Súbor:CEDA flag.svg|22px]] [[Španielska konfederácia autonómnych pravicových skupín|CEDA]]<br/>{{Minivlajka|Španielsko (1785-1873)}} [[Alfonzismus|Alfonzisti]] <small>(1936–371936 – 37)</small><br/>''Podpora:''<br/> {{Minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]]<br/> {{Minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Nacistické Nemecko]]<br/>{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Estado Novo (Portugalsko)|Portugalsko]]

Vo vojne sa z neprehľadného spoločenského a politického spektra španielskej spoločnosti vyprofilovali dve strany: prevažne ľavicoví Republikáni bojujúci na strane oficiálnej vlády [[Druhá španielska republika|Španielskej republiky]] a pravicoví Nacionalisti, ktorí boli neskôr nazývaní [[Frankizmus|frankisti]] podľa generála Franca, ktorý sa v priebehu vojny vyprofiloval v hlavného povstaleckého vodcu.

Hoci [[Spoločnosť národov]] obhajovala politiku nezasahovania a vyhlásila aj zbraňové embargo, do konfliktu na oboch stranách významne zasiahli zahraničné sily. Na strane frankistov to od prvopočiatku konfliktu boli [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] a na strane republikánov od októbra 1936 [[ZSSR]] a [[Mexiko]]. Mimo toho na strane republikánov pôsobili aj dobrovoľnícke jednotky z ďalších štátov -– tzv. [[Interbrigáda|Interbrigády]].

Vojna skončila jasným víťazstvom lepšie organizovaných frankistov, po ktorom nasledovalo dôkladné "očistenie"„očistenie“ španielskej spoločnosti od všetkého komunistického alebo čokoľvek čo by pripomínalo druhú republiku a to zahŕňalo predovšetkým odbory a politické strany. BolaBoli zničené čialebo zneprístupnenéneprístupné rady archívov, nepohodlní jedinci boli často uväznení, nútení odísť do exilu či zavraždení. Množstvo obetí je otázne; odhady sasú všeobecne pohybujú medzipribližne pol miliónom a miliónommilióna mŕtvych.<ref> Veľká
{{Citácia časťelektronického týchtodokumentu
obetí nebola| výsledkompriezvisko vojnových= konfliktov,
ale hromadných| poprávmeno vykonaných= oboma
stranami (často| výlučneodkaz na základeautora ideologickej= alebo triednej príslušnosti).

Hoci vojna trvala len tri roky, poznamenala Španielsko na veľmi dlhú dobu a jeho ekonomika sa spamätávala ešte mnoho rokov. Ovplyvnila politiku a verejnú mienku ďaleko za hranicami Španielska a zapálila vášne medzi intelektuálmi a politickými spolky. Republikánski stúpenci ju označovali za zápas medzi "tyraniou„tyraniou a demokraciou"demokraciou“, alebo "fašizmom„fašizmom a slobodou"slobodou“, a mnoho mladých idealistov tridsiatych rokov vstúpilo do interbrigád. Francovi stúpenci zase túto vojnu vnímali ako boj medzi "červenými„červenými hordami"hordami“ a "kresťanskou„kresťanskou civilizáciou"civilizáciou“.

Príčiny a počiatky tohto konfliktu možno hľadať v dlhodobej spoločenskej a ekonomickej kríze, ktorá postihla Španielsko po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] a viedla k takej radikalizácii spoločnosti, že tá svoje problémy už nebola schopná riešiť inak ako vojnou. Španielsko bolo už dlhodobo politicky nestabilné, nepriateľstvo rástlo veľmi dlho a obyvatelia sa celý čas akoby "pripravovali"„pripravovali“ na vojnu.

Predovšetkým v anarchistami kontrolovaných oblastiach Aragónsku a Katalánsku, došlo k obrovskej sociálnej revolúcii, pri ktorej došlo k kolektivizácii pôdy a priemyslu. S touto revolúciou nesúhlasili ani sovietski komunisti ani demokratickí republikáni. Potom čo republikáni porazili anarchistov, boli anarchisti začlenení do oficiálnej republikánskej armády a [[POUM]] bola zakázaná ako údajný "nástroj fašistov" -„nástroj fašistov“ – takto POUM označili komunisti riadenia Kominterny.

== ReferenceReferencie ==