Španielska občianska vojna (1936): Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
d (iné projekty)
| obrázok = Испанская 11 интербригада в бою под Бельчите. 1937-edit.jpg
| popis = Republikánske medzinárodné brigády na tanku T-26 počas Bitky o Belchite
| dátum = [[17. júl]] [[1936]] - [[1. apríl]] [[1939]]
| miesto = [[Druhá španielska republika|Španielsko]], [[Španielske Maroko]], [[Španielska Guinea]], [[Kanárske ostrovy]], [[Baleáry]], [[Stredozemné more]]
| casus =
| územie =
| výsledok = Víťazstvo nacionalistov
| protivník1 = {{Minivlajka|Španielsko (1931-1939)}} '''[[Republikánska frakcia (Španielska občianska vojna)|Republikáni]]'''<br/>[[Súbor:Flag of the Popular Front (Spain).svg|22px]] [[Ľudový front (Španielsko)|Ľudový front]]<br/>[[Súbor:Bandera_CNT-AIT.svg|22px]] [[Národná konfederácia práce|CNT]]/[[Iberská anarchistická federácia|FAI]]<br/>[[Súbor:Socialist red flag.svg|22px]] [[Všeobecný zväz pracovníkov|UGT]]<br/>[[Súbor:Estelada blava.svg|22px]] [[Republikánska ľavica Katalánska|ERC]]/[[Estat Català|EC]]<br/>[[Súbor:Flag of the Basque Country.svg|22px]] [[Baskická armáda|EG]]<small>(1936–371936 – 37)</small><br/>''Podpora''<br/>{{Minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz]]<br/>{{Minivlajka|Mexiko (1934-1968)}} [[Mexiko]]<br/>[[Súbor:Flag of the International Brigades.svg|22px]] [[Medzinárodné brigády]]
| protivník2 = {{Minivlajka|Španielsko (1939-1945)}} [[Nacionalistická frakcia (Španielska občianska vojna)|'''Nacionalisti''']]<br/>[[Súbor:Bandera FE JONS.svg|22px]] [[Falanga (1933)|Falanga]]<br/>[[Súbor:Flag of Traditionalist Requetes.svg|22px]] [[Karlisti]] <small>(1936–371936 – 37)</small><br/>[[Súbor:CEDA flag.svg|22px]] [[Španielska konfederácia autonómnych pravicových skupín|CEDA]]<br/>{{Minivlajka|Španielsko (1785-1873)}} [[Alfonzismus|Alfonzisti]] <small>(1936–371936 – 37)</small><br/>''Podpora:''<br/> {{Minivlajka|Taliansko (1861-1946)}} [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]]<br/> {{Minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Nacistické Nemecko]]<br/>{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Estado Novo (Portugalsko)|Portugalsko]]
| velitel1 = [[Manuel Azaña]]<br/>[[Julián Besteiro]]<br/>[[Francisco Largo Caballero]]
| velitel2 = [[José Sanjurjo]]†<br/>[[Emilio Mola]]<br/>[[Francisco Franco]]<br/>
 
== Charakteristika ==
Vo vojne sa z neprehľadného spoločenského a politického spektra španielskej spoločnosti vyprofilovali dve strany: prevažne ľavicoví Republikáni bojujúci na strane oficiálnej vlády [[Druhá španielska republika|Španielskej republiky]] a pravicoví Nacionalisti, ktorí boli neskôr nazývaní [[Frankizmus|frankisti]] podľa generála Franca, ktorý sa v priebehu vojny vyprofiloval v hlavného povstaleckého vodcu.
 
Hoci [[Spoločnosť národov]] obhajovala politiku nezasahovania a vyhlásila aj zbraňové embargo, do konfliktu na oboch stranách významne zasiahli zahraničné sily. Na strane frankistov to od prvopočiatku konfliktu boli [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] a [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]] a na strane republikánov od októbra 1936 [[ZSSR]] a [[Mexiko]]. Mimo toho na strane republikánov pôsobili aj dobrovoľnícke jednotky z ďalších štátov - tzv. [[Interbrigáda|Interbrigády]].
 
Vojna skončila jasným víťazstvom lepšie organizovaných frankistov, po ktorom nasledovalo dôkladné "očistenie"„očistenie“ španielskej spoločnosti od všetkého komunistického alebo čokoľvek čo by pripomínalo druhú republiku a to zahŕňalo predovšetkým odbory a politické strany. BolaBoli zničené čialebo zneprístupnenéneprístupné rady archívov, nepohodlní jedinci boli často uväznení, nútení odísť do exilu či zavraždení. Množstvo obetí je otázne; odhady sa všeobecne pohybujú medzipribližne pol miliónom a miliónommilióna mŕtvych.<ref> Veľká časť týchto obetí nebola výsledkom vojnových konfliktov, ale hromadných popráv vykonaných oboma stranami (často výlučne na základe ideologickej alebo triednej príslušnosti).
{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Spanish Civil War: Casualties
| url = http://spartacus-educational.com/SPcasualties.htm
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = Spartacus Educational Publishers Ltd.
| miesto =
| jazyk = anglicky
}}</ref> Veľká časť týchto obetí nebola výsledkom vojnových konfliktov, ale hromadných popráv vykonaných oboma stranami (často výlučne na základe ideologickej alebo triednej príslušnosti).
Hoci vojna trvala len tri roky, poznamenala Španielsko na veľmi dlhú dobu a jeho ekonomika sa spamätávala ešte mnoho rokov. Ovplyvnila politiku a verejnú mienku ďaleko za hranicami Španielska a zapálila vášne medzi intelektuálmi a politickými spolky. Republikánski stúpenci ju označovali za zápas medzi "tyraniou„tyraniou a demokraciou"demokraciou“, alebo "fašizmom„fašizmom a slobodou"slobodou“, a mnoho mladých idealistov tridsiatych rokov vstúpilo do interbrigád. Francovi stúpenci zase túto vojnu vnímali ako boj medzi "červenými„červenými hordami"hordami“ a "kresťanskou„kresťanskou civilizáciou"civilizáciou“.
 
Vojna mala obrovský význam aj pre vývoj počiatočnej fázy [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], pretože ako sily Osi, tak Sovietsky zväz si v nej vyskúšali svoju techniku ​​a bojové doktríny a získaným skúsenostiam prispôsobili výcvik vojakov a zbrojné programy.
== História vojny ==
=== Predohra vojny ===
Príčiny a počiatky tohto konfliktu možno hľadať v dlhodobej spoločenskej a ekonomickej kríze, ktorá postihla Španielsko po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] a viedla k takej radikalizácii spoločnosti, že tá svoje problémy už nebola schopná riešiť inak ako vojnou. Španielsko bolo už dlhodobo politicky nestabilné, nepriateľstvo rástlo veľmi dlho a obyvatelia sa celý čas akoby "pripravovali"„pripravovali“ na vojnu.
 
=== Priebeh vojny ===
Cez masívnu podporu európskej ľavice, najmä zo Sovietskeho zväzu, došlo k porážke republikánov. Príčinou porážky bola predovšetkým vlastnú roztrieštenosť republikánskeho tábora, ktorý zahŕňal prakticky všetky centristické a ľavicové politické sily, vrátane odborových organizácií UGT a CNT. Obzvlášť spory medzi komunistami a anarchistami stáli v ceste politickej a vojenskej jednote republikánov.
 
Predovšetkým v anarchistami kontrolovaných oblastiach Aragónsku a Katalánsku, došlo k obrovskej sociálnej revolúcii, pri ktorej došlo k kolektivizácii pôdy a priemyslu. S touto revolúciou nesúhlasili ani sovietski komunisti ani demokratickí republikáni. Potom čo republikáni porazili anarchistov, boli anarchisti začlenení do oficiálnej republikánskej armády a [[POUM]] bola zakázaná ako údajný "nástroj fašistov" -„nástroj fašistov“ – takto POUM označili komunisti riadenia Kominterny.
 
Pri májových bojoch v roku [[1937]] sa stovky, možno aj tisíc republikánskych vojakov vzájomne postrieľali pri bojoch o kontrolu nad Barcelonou. Na jar 1939 potom dlhodobé napätie na republikánskej strane, ktoré ešte posilnili spory o to, či je lepšie vyjednávať, bezpodmienečne sa vzdať, či bojovať ďalej, vyústilo v povstanie a boje v samotnom Madride. Prebiehali medzi demokraticky a čiastočne aj anarchisticky orientovanými republikánmi na strane jednej a komunistami a radikálnymi socialistami na strane druhej a skončili porážkou komunistickej strany.
 
== ReferenceReferencie ==
<references />
 
56 296

úprav