Verzia z 17:35, 7. marec 2016 upraviť HPPA (diskusia \| príspevky) 4 290 editací d preklepy Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:57, 7. marec 2016 upraviť vrátiť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 605 editací d d Ďalšia úprava →
Riadok 65: === Filozofia === [[Súbor:Academia mosaic flipped.jpg\|náhľad\|~~Platónova~~[[Platónska akadémia]], mozaika, [[Pompeje]]]] Staroveké Grécko je kolískou [[Antická filozofia\|antickej filozofie]], ktorá sa stala základom súčasnej európskej [[filozofia\|filozofie]], ale aj [[veda\|vedy]] a [[technika\|techniky]]. Riadok 79: === Hudba, tance a zábava === [[Súbor:Music lesson Staatliche Antikensammlungen 2421.jpg\|náhľad\|Hráči s [[kithara\|kitharou]]]]<blockquote>Pozri aj: [[Grécka hudba]] a [[Grécka hudba obdobia antiky\|Hudba starovekého Grécka]]</blockquote>Hudba bola pre starých Grékov veľmi dôležitou súčasťou života, čo u Grékov pretrvalo dodnes. Grécke slovo hudba (mousiké), pochádza od slova [[múza]], pričom múza hudby bola [[Melpomené]] (od ~~slolovesa~~slovesa melpein = vznešene spievať, prednášať hymny). Starogrécka hudba čerpala z orientálnych (maloázijskych) tradícií miestnych národov. Hudobné nástroje boli strunové ([[lýra]], mandolína [[tamburas]], [[kithara]]) a dychové ([[aulos]], [[diaulos]], [[syrinx]]). Rozdeľujeme vznešené hymny na počesť bohov a ľudovú hudbu. Fragmenty hymien pre bohov sa nám čiastočne dochovali (Apollónova, Dionýzova hymna). Gréci vedeli hudbu zapisovať, čo sa tradične spája s [[Pytagoras\|Pytagorom]], ktorý prvý zapísal tóny. Jediná staroveká kompletne dochovaná pieseň je [[Sikelova pieseň]], ktorú [[Maloázijskí Gréci\|Maloázijsky Grék]] Sikelos venoval svojej mŕtvej žene v 2. stor. po Kr. Gréci radi tancovali a zabávali sa, preto existovalo množstvo ľudových sviatkov na počesť bohov, či dobrej úrody. Tancovali sa kruhové tance, pričom poznáme tanec syrtos, ktorý sa uvádza na epitafe z 1. stor. a tento tanec existuje dodnes a je jedným z najobľúbenejších gréckych tancov. Iný známy tanec bol [[pyrrichios]], tiež kruhový bojový tanec, ktorý sa považuje za najstarší tanec na svete, pretože stále existuje pod rovnakým menom a tancujú ho [[Pontskí Gréci]]. Na počesť bohov sa konali recitály hudby a prednesy či súťaže v rozličných mestách Grécka, na takýchto súťažiach sa zúčastnil aj cisár [[Nero]]. Bohovia hudby a zábavy boli [[Apolón]] a [[Dionýzos]]. Zo starogréckej hudby sa vyvinula byzantská cirkevná hudba a [[Grécka hudba\|novogrécka hudba]]. Gréci obľubovali stretávanie sa s priateľmi, počas ktorých hodovali, počúvali hudbu, či prednášali básne, spoločne debatovali a preberali aktuálne problémy. Tieto stretnutia sa nazývali [[Sympózium\|Sympózia]] (symposia). Sympózium bolo mužské stretnutie a jediné ženy, ktoré mali povolené vstúpiť na tieto oslavy boli spoločníčky, tzv. [[Hetéra\|hetéry]], ktoré boli vzdelané a vedeli debatovať s mužmi. Najznámejšia hetéra bola [[Aspasia]], ktorá bola milenkou [[Perikles\|Perikla]]. Tradícia ~~sympósia~~sympózia je v Grécku veľmi stará, prvé doklady pochádzajú ešte z obdobia pred mykénskou civilizáciou. === Náboženstvo === Riadok 107: == Ekonomika == [[Súbor:20120817 Vix krater.jpg\|náhľad\|[[Krátér]] z Vix, z hrobky významnej keltskej ženy z Francúzska dokladá ďalekosiahle kontakty gréckeho obchodu.]] Ekonomika starovekého Grécka bola rozvinutá a bola založená na importe a exporte rozličných tovarov a bola postavená na obchode medzi rozličnými gréckymi štátmi, ale aj na obchode s cudzincami. Grécky luxusný tovar (keramika, sochy, šperky, kovové výrobky, obľúbené bolo aj [[grécke víno]] a olivový olej) boli žiadané medzi negréckymi vládnymi kruhmi, či už u [[Etruskovia\|Etruskov]], [[Tráci\|Trákov,]] [[Kelti\|Keltov]], [[Skýti\|Skýtov]], [[Ilýri\|Ilýrov]] a iných. Naopak Gréci dovážali otrokov a najmä obilie, ktorého sa v neúrodnom Grécku urodilo málo. Kvôli tomuto obchodu zakladali Gréci kolónie po celom Stredomorí. Svoje ďaleké obchodné kontakty udržiavali Gréci pomocou lodí a [[grécke lodiarstvo]] sa tak už v tejto dobe dostalo na čelo svetovej lodnej prepravy. Veľký rozvoj gréckej ekonomiky bol založený aj na otrockej sile, kedy otroci boli nútení vykonávať extrémne ťažkú prácu za pomerne rýchleho obdobia. Extrémne ťažká práca bola napríklad ťažba zlata a vzácnych kovov v [[Atika\|atických]] doloch v [[Laurio\|Lauriu.]] Vďaka ďalekosiahlym gréckym kontaktom sa prvky a tovar z gréckej kultúry dostáva do ďalekých oblastí [[Hispánia\|Hispánie]], [[Galia\|Galie]], Severnej [[Taliansko\|Itálie]], [[Stredná Európa\|Strednej Európy]] (Nemecko, Čechy, Rakúsko, Slovensko), až do [[kaukaz]]ských kultúr. To pomáhalo civilizovať miestne obyvateľstvo a zároveň napomáhalo aj k bohatnutiu a ďalšiemu napredovaniu gréckych poleis. Riadok 119: == Dedičstvo Starovekého Grécka == [[Súbor:Ac.academy.jpeg\|náhľad\|Platónova Akadémia v Aténach, postavená v 19. stor. v štýle neoklasicizmu.]] Kultúru Starého Grécka preberalo mnoho národov, v staroveku najviac ovplyvnila [[Etruskovia\|Etruskov]] a [[Rimania (staroveký národ)\|Rimanov]], pričom Rimania ju v architektúre, vojenstve a v legislatíve zdokonalili a ďalej priniesli do Západnej Európy. V [[stredovek]]~~<nowiki/>~~u na západe grécka kultúra čiastočne upadla, no Aristotelova filozofia ostala naďalej populárna medzi vzdelancami. Iná situácia bola v [[Byzantská ríša\|Byzantskej ríši]], ktorá voľne pokračovala od antiky, bola grécka a jej hlavní literárni predstavitelia, ako [[Michail Pselos]], či filozofi [[Georgios Gemistos Plethon]] a [[Laonikos Chalkokondyles]] ju a jej gréckych obyvateľov považovali za jediného dediča starovekej gréckej kultúry. V Byzancií sa uchovávali a čítali na západe dávno stratené starogrécke diela, v 9. stor. vznikla knižná zbierka s názvom [[Souda]], kde byzantskí učenci komentovali klasické diela. Na západ sa dedičstvo antického Grécka dostáva v [[Renesancia\|renesancií]], kedy do [[Taliansko\|Talianska]] prichádzajú grécki učenci z [[Turci\|Turkami]] dobytej Byzancie, prinášajú antické diela, vyučujú na prestížnych talianskych univerzitách a učia klasickú gréčtinu. Títo grécki učenci sa nesmierne zaslúžili o šírenie a vznik renesancie. Grécku literatúru prebrali od Byzancie aj [[Arabi]], ktorí na nej založili svoju vyspelú stredovekú kultúru. V 18. stor. nastupuje obdobie [[neoklasicizmus\|neoklasicizmu]] a [[Architektúra gréckeho revivalizmu]], kedy sa v západnej a strednej Európe začali umelci a architekti inšpirovať klasickým gréckym umením a mnoho z nich cestovalo do [[Osmanská ríša\|Osmanského Grécka]], obdivovať, či dokonca odvážať starogrécke pamiatky. Odvoz pamiatok, napríklad časť vlysu z aténskeho [[Parthenón]]u narazila na odpor u miestnych gréckych intelektuálov, nakoľko európski cestovatelia tieto pamiatky odkupovali od osmanských autorít, teda od okupantov, preto si Grécko robí stále nárok na navrátenie mnohých pamiatok. Predstavitelia tohto smeru sú napríklad architekti [[Theofil Hansen]], [[Ernst Ziller]], či sochári [[Antonio Canova]] alebo Grék [[Leonidas Drosis]]. V maliarstve neoklasicizmu sa presadili grécki maliari [[Nikiforos Lytras]], [[Ioannis Altamouras]] a [[Nikolaos Gyzis]]. Po vypuknutí [[Grécke povstanie\|Gréckeho národného povstania]] proti Osmanskej ríši v roku [[1821]] prišlo bojujúcich Grékov podporiť mnoho európskych intelektuálov ([[filhelén]]i), najznámejší je [[George Gordon Byron]], ktorý v Grécku zomrel. Intelektuáli prichádzali často s nereálnymi predstavami o obrode antického Grécka a po príchode do chudobnej krajiny boli často sklamaní. Po oslobodení Grécka a vzniku Gréckeho kráľovstva, sa grécki intelektuáli ešte viac ako v minulosti snažili odkázať svoj národ ku antickému Grécku. To sa snažil ešte aj známy predrevolucionistický grécky spisovateľ [[Rigas Fereos]], akademickú snahu spojiť moderné a antické Grécko prejavil vo svojich knihách historik [[Konstantinos Paparrigopulos]], ktorého diela sú dnes považované ako nadčasové a očistené od etnickej propagandy, ktorá bola pre 19. stor. v Európe typickou. Niektorí iní grécki intelektuáli sa horlivo snažili zabudnúť na byzantskú minulosť Grékov a odkázať národ len na antiku, pričom sa pozvoľne prestáva používať [[Rómaioi\|byzantská národná identita]] a presadzuje sa jedine tá helénska (Ellines, Ellada). Iní, najmä v [[Konštantinopol\|Konštantínopole]] žijúci Gréci a miestni grécki šľachtici [[fanariot]]<nowiki/>i nepodporovali helénsky revivalizmus, ale ostávali verní byzantským ideálom. Je však nesporné, že moderní [[Gréci]] sú napriek mnohým rozdielom zo všetkých národov najbližšie ku svojim starovekým predkom. Dokazuje to jednak jazyk, ktorý je priamym pokračovateľom [[Starogréčtina\|klasickej gréčtiny]], jednak ľudové tradície, ktoré skúmalo mnoho európskych aj miestnych bádateľov. V novogréckej ľudovej kultúre existuje množstvo paralel so starým Gréckom, existuje tu množstvo pohanských tradícií a dokonca aj postavy zo starogréckej mytológie, ako [[Charón (mytológia)\|Charón]], či [[Hádes (boh)\|Hádes]]. Kontinuitu nájdeme aj v tradičných tancoch, piesňach, či jedlách. Odkazom na starogrécku kultúru sú aj skupiny obyvateľstva žijúce mimo Grécka, často bez gréckeho povedomia, ktoré však rozprávajú rôznymi formami novogréčtiny. Ide o obyvateľov oblastí, ktoré v staroveku kolonizovali Gréci. Takéto obyvateľstvo sú napr. [[Grekanici]] na juhu [[Taliansko\|Talianska]], po [[Moslimovia v Grécku\|grécky hovoriaci moslimovia]] v [[Turecko\|Turecku]], či grécke obyvateľstvo [[Krym (polostrov)\|Krymu.]]

Staroveké Grécko: Rozdiel medzi revíziami