Verzia z 19:04, 26. marec 2016 upraviť HPPA (diskusia \| príspevky) 4 290 editací d externé odkazy ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:54, 6. apríl 2016 upraviť vrátiť Jetam2 (diskusia \| príspevky) Správcovia 97 072 editací d wikilinky, replaced: Židia (etnikum) → Židia (2) AWB Ďalšia úprava →
Riadok 34: [[Súbor:Gregory Zatkovich signing the Declaration of Commons Aims of the Independent Mid-European Nations.jpg\|275px\|náhľad\|vpravo\|'''Grigorij Zatkovič'''<br /> Ako reprezentant Uhorských Rusínov (Uhro-Rusínov) bol jedným zo signatárov ''Deklarácie spoločných cieľov nezávislých stredoeurópských národov'', ktorá bola podpísaná vo [[Philadelphia\|Philadelphii]], [[26. október\|26. októbra]] [[1918]] <div style="text-align: right">[[Library of Congress]] [http://www.carpatho-rusyn.org/fame/proc.htm úplné znenie]</div>]] Podľa sčítania obyvateľov z roku [[1910]] v tejto časti [[Rakúsko-Uhorsko\|Rakúsko-Uhorska]] žilo 319 361 [[Rusíni\|Rusínov]], 169 434 [[Maďari\|Maďarov]],<ref group="pozn">Údaj vrátane úradníkov prislúchajúcich k iným národnostiam, ktorí boli pre prácu vo verejnej správe nútení zapísať sa ako Maďari.</ref> 84 697 [[Židia ~~(etnikum)~~\|Židov]], 62 187 [[Nemci\|Nemcov]], 15 387 [[Rumuni\|Rumunov]], 4057 [[Slováci\|Slovákov]] a 1602 príslušníkov iných národností, pričom Rusíni obývali predovšetkým vidiecke oblasti, keďže populáciu miest tvorili v prevažnej miere Maďari, Židia a Nemci.<ref>Memorandum o Podkarpatské Rusi. In {{Harvbz\|Hořec\|1997\|St=6}}</ref> Situácia na území Podkarpatskej Rusi počas [[prvá svetová vojna\|prvej svetovej vojny]] neposkytovala priestor na rozvitie emancipačných snáh tu žijúcej rusínskej národnosti. Perzekúcii uhorských úradov boli vystavovaní hlavne rusínski pravoslávni duchovní a intelektuáli (učitelia, právnici a pod.), ktorí boli hromadne zatýkaní a transportovaní do väzníc v západnej časti monarchie, čo bolo odôvodnené obvineniami zo špionáže a kolaborácie s ruskou armádou. Najväčšie množstvo Rusínov bolo internovaných spolu s rusofilmi z [[Halič (región)\|Haliče]], [[Bukovina (krajina)\|Bukoviny]] a ruskými zajatcami v tábore [[Talerhof]] v [[Štajerské vojvodstvo\|Štajersku]], pričom odhady hovoria o 1915 až 5000 väzňoch z 151 rusínskych obcí.<ref>{{Harvbz\|Pop\|2011\|St=63}}</ref> Z tohto dôvodu do novembra [[1918]] zohrávala hlavnú úlohu reprezentácie Podkarpatskej Rusi početná rusínska emigrácia v [[Spojené štáty\|Spojených štátoch]], ktorá avšak spočiatku nebola názorovo jednotná. [[13. júl]]a [[1917]] v [[New York (mesto)\|New Yorku]] zasadal rusofilsky orientovaný Rusínsky kongres. Svoju žiadosť o ''„čo najužšiu autonómiu a zjednotenie so staršou sestrou – veľkým demokratickým Ruskom“'' adresoval vedúci reprezentant kongresu [[Nikolaj Pačuta]] [[Ministerstvo zahraničných vecí USA\|Ministerstvu zahraničných vecí Spojených štátov]] a veľvyslanectvám európskych štátov v USA.<ref>{{Harvbz\|Hořec\|1999\|St=7}}</ref> Túto iniciatívu avšak prekazil [[Októbrová revolúcia\|boľševický prevrat v Rusku]], ako aj odmietavý postoj rusínskej gréckokatolíckej cirkvi v USA, požadujúcej autonómiu v rámci [[Uhorsko\|Uhorska]], a diplomacie [[Dohoda (prvá svetová vojna)\|dohodových štátov]], ktoré nechceli pripustiť posunutie ruských hraníc do [[Stredná Európa\|strednej Európy]].<ref>{{Harvbz\|Pop\|2011\|Sst=64-65}}</ref> Riadok 104: [[Súbor:May 1944 - Jews from Carpathian Ruthenia arrive at Auschwitz-Birkenau.jpg\|275px\|náhľad\|vľavo\|'''Židovský transport z Podkarpatska'''<br />Transport podkarpatských Židov pri príchode do [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau\|koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau]] pri poľskom [[Osvienčim]]e (máj [[1944]])]] Po nemeckej okupácii Maďarska [[19. marec\|19. marca]] [[1944]] bolo z Podkarpatska v apríli a máji 1944 deportovaných vyše 100 000 [[Židia ~~(etnikum)~~\|Židov]] do nemeckých koncentračných táborov. Na jeseň [[Červená armáda]] postupujúca z východu vyhnala z územia veľa Nemcov a Maďarov. Po obsadení Sovietmi bolo územie opäť súčasťou obnovovaného Česko-Slovenska. Na územie bola vyslaná delegácia [[Dočasné štátne zriadenie\|česko-slovenskej vlády z Londýna]] na čele s ministrom [[František Němec (1898)\|Františkom Němcom]] a generálom [[Antonín Hasala\|Antonínom Hasalom]], aby tu začala preberať česko-slovenskú správnu a brannú moc. Skutočnú moc však mali národné výbory, ktoré všade vznikali. Sovieti systematicky znemožňovali, aby národné výbory nadviazali kontakt s česko-slovenskými úradmi. [[Edvard Beneš]] zakázal činnosť maďarských, nemeckých a rusofilských strán aj fašistickej strany Fenčíka – ostali len komunisti a priaznivci Prahy.

Podkarpatská Rus: Rozdiel medzi revíziami