Podolie (historické územie): Rozdiel medzi revíziami

'''Podolie''' ([[ruština|rus.]] {{ru|Подолье}} – ''Podolie''; [[ukrajinčina|ukr.]] Поділля - ''Podilľa''; [[poľština|poľ.]] ''Podole''; [[nemčina|nem.]] ''Podolien''; [[rumunčina|rumun.]] ''Podolia'') je historické územie v juhozápadnej Ukrajine a z malej časti aj v severnom Moldavsku.

V 18. a 19. storočia sa v Podolí zrodil východný [[chasidizmus]], mohutné [[Židia (etnikum)|židovské]] [[náboženské hnutia]], ktoré sa rýchlo rozšírilo ďalej vo vtedajšom Poľsku; jeho zakladateľ [[Izrael Baal Sem Tov]] ([[1698]]{{--}}[[1760]]) sa narodil v meste [[Kamjanec-Podiľskyj]] a pôsobil v [[Medžybiž]]i, kde sa narodil o. i. jeho pravnuk [[Nachman z Braclavi]].

Po druhom [[delenie Poľska|delení Poľska]] získalo väčšinu oblasti [[cárske Rusko]] a urobilo z neho [[Podolská gubernia|Podolskú guberniu]]; Rusko tu susedilo s Rakúskom, ktorému tiež ostal cíp regiónu.

Po [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojne]] tu susedili efemérna [[Ukrajinská národná republika]] a [[Západoukrajinská národná republika]]; jej malá časť Podolí pripadla [[Poľsko|Poľsku]], kým väčšina územia sa stala v roku 1922 súčasťou [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] bolo Podolie ťažko poznačené nemeckou inváziou a okupáciou; veľa obyvateľov a takmer všetci [[Židia (etnikum)|Židia]] skončili v koncentračných táboroch. Po vojne bolo celé Podolie súčasťou [[Ukrajinská SSR|Ukrajinskej SSR]], teraz patrí samostatnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Podolie nebolo industrializované tak ťažko ako ostatné regióny a dodnes tu má silnú pozíciu [[poľnohospodárstvo]], najmä pestovanie ovocia a zeleniny.