Popol: Rozdiel medzi revíziami

[[Tuhé palivo|Tuhé palivá]] obsahujú hlavne uhlík a jeho zlúčeniny s [[vodík]]om, kyslíkom a [[dusík]]om, v menšej miere tiež [[síra|sírne]] zlúčeniny. Väčšina týchto prchavých prvkov sa v procese horenia mení na [[plyn]] a nie sú preto (s výnimkou kyslíka) v popole príliš zastúpené. [[Voda]], ktorá je obvyklou súčásťou palív, spolu s prchavými organickými látkami, sa vyparí. Iné prímesi, označované obvykle za minerálne, zostávajú nezmenené pokiaľ sú tepelne stabilné alebo sa menia na málo prchavé či úplne neprchavé [[oxid]]y, ktoré tvoria chemický základ popola. Oxidy [[Alkalický kov|alkalických kovov]] (predovšetkým [[sodík]]a a [[draslík]]a, teda [[oxid sodný]] a [[oxid draselný]]) a [[Kov alkalických zemín|kovov alkalických zemín]] (hlavne [[vápnik]]a, [[oxid vápenatý]]) vďaka svojej vysokej bázicite viažu predovšetkým [[oxid uhličitý]], vznikajúci spaľovaním uhlíka, vo forme [[uhličitan]]ov; v menšej miere sa môžu zlučovať i s [[oxid síričitýsiričitý|oxidom síričitýmsiričitým]] na [[síričitan]]y. Preto hlavne drevný popol vzhľadom na relatívne vysoký obsah draslíka v drevnej hmote obsahuje značné množstvo [[uhličitan draselný|uhličitanu draselného (potaše)]], ktorý sa v minulosti z drevného popola vyrábal. Dodnes je popol z dreva považovaný za dobré draselné [[hnojivo]]. Naproti tomu popol z uhlia obsahuje značný podiel [[sedimentárna hornina|sedimentárnych hornín]] a v dôsledku toho i pomerne vysoké množstvo tažkých kovov (včítane rádioaktívnych, ako je [[tórium]] a [[Urán (prvok)|urán]]); preto nie je vhodný ako hnojivo hlavne pre [[zelenina|zeleninu]] a [[ovocie]], pretože by tažkými kovmi mohli byť zamorené vypestované produkty.