Verzia z 13:22, 30. júl 2016 upraviť Jetam2 (diskusia \| príspevky) Správcovia 99 600 editací {{Košicko-bohumínska železnica}} ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:36, 18. august 2016 upraviť vrátiť Pe3kZA (diskusia \| príspevky) Správcovia 85 491 editací rozšírenie Ďalšia úprava →
Riadok 19: \| trate = [[Železničná trať 120 (Slovensko)\|120]], [[Železničná trať 126 (Slovensko)\|126]], [[Železničná trať 127 (Slovensko)\|127]], [[Železničná trať 180 (Slovensko)\|180]] }} '''Železničná stanica ~~'''~~Žilina''' je hlavná [[železničná stanica]] v [[Žilina\|Žiline]] a dôležitý železničný uzol v rámci Slovenska. Nachádza sa severovýchodne od historického centra mesta. Stanica leží na vetve [[paneurópske dopravné koridory\|paneurópskeho dopravného koridoru]] V z [[Bratislava\|Bratislavy]] do [[Užhorod]]u. V stanici je sedem nástupíšť: nástupište 1 je prístupné z výpravnej budovy a podchodu, nástupištia 2 a 3 sú [[ostrovné nástupište\|ostrovné]] a prístupné podchodom z 1. nástupišťa a z [[Národná (Žilina)\|Národnej ulice]]. Nástupištia 4{{--}}7 sú vybudované pri [[slepá koľaj\|slepých koľajach]] a prístup k nim je z 1. nástupišťa okolo administratívnej budovy. == Dejiny == Výstavba [[Košicko-bohumínska železnica\|Košicko-bohumínskej železnice]] severom Slovenska sa po počiatočných komplikáciách rozbehla a hoci samotné práce v okolí mesta začali až koncom jari 1870, už o pol roka – 20. decembra [[1870]] o jedenástej hodine dorazil po dokončenej trati do Žiliny prvý vlak.<ref>[http://www.zilinadnes.sk/z-historie/kedy-prisiel-do-ziliny-prvy-vlak História stanice]</ref> Železnica bola budovaná od [[Český Těšín\|Českého Těšína]] a odtiaľ začali aj [[8. január]]a [[1871]] do Žiliny premávať pravidelné spoje. Stanica bola dobudovaná a otvorená v tomto roku a jej význam rástol otváraním nových úsekov východným smerom. Celá [[Košicko-bohumínska železnica]] bola dokončená 18. marca [[1872]], no v tom čase bolo dokončené už aj severo-južné prepojenie trate s [[Budapešť]]ou cez [[Železničná stanica Zvolen\|Zvolen]] a [[Železničná stanica Vrútky\|Vrútky]]. Stanica bola otvorená v roku 1871 v rámci výstavby [[Košicko-bohumínska železnica\|Košicko-bohumínskej železnice]]. Po dokončení [[Železničná trať Bratislava – Žilina\|trate z Trenčína]], ktorá však spočiatku končila v stanici ''Nová Žilina'' a prepojení oboch tratí, sa z nej stala uzlová stanica. Začiatkom 40. rokov 20. storočia bola v mieste pôvodnej výpravnej budovy postavená nová výpravná budova, ktorá slúži dodnes. V tom období bola Žilina malým mestom s približne 3 000 obyvateľmi a zanedbateľným hospodárskym významom. To sa však zmenilo v roku [[1883]] po dokončení [[Železničná trať Bratislava – Žilina\|trate z Trenčína]], ktorá však spočiatku končila v stanici ''Nová Žilina''. Po prepojení oboch tratí sa zo žilinskej stanice stala uzlová stanica s veľkým strategickým významom a jej dopravná vyťaženosť rýchlo rástla. V roku [[1899]] otvorením lokálnej [[Železničná trať Žilina – Rajec\|Rajeckej železnice]] ešte viac stúpol dopravný význam stanice, ktorá mala napojenia na trate zo všetkých dopravne významných smerov. Pôvodná budova prestala vyhovovať potrebám rastúcej dopravy i hospodárskemu významu a s ním spojenou obslužnosťou Žiliny. Začiatkom 40. rokov 20. storočia bola preto v mieste pôvodnej výpravnej budovy postavená nová výpravná budova, ktorá slúži dodnes. == Pozri aj == * [[Stanica Žilina-Záriečie]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy ==

Železničná stanica Žilina: Rozdiel medzi revíziami