Viktor Frankl: Rozdiel medzi revíziami

d
kat.
(Infobox)
d (kat.)
 
== Život ==
Viktor Emil Frankl sa narodil 26. marca 1905 vo Viedni. Jeho rodičia pochádzajú z [[Pohořelice (okres Brno-venkov)|Pohořelic]]. Mal dvoch súrodencov - staršieho brata Waltera a mladšiu sestru Stellu. Jeho rodičia pochádzali z [[Česko|Česka]], matka zo starého [[Praha|pražského]] židovského rodu, otec z Pohořelic na južnej Morave. Otec vykonával funkciu riaditeľa na [[Rakúsko-Uhorsko|rakúskom]] ministerstve sociálnych vecí.
 
Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] žila rodina až v tak veľkej biede, že deti museli chodiť v Pohořeliciach žobrať a kradnúť kukuricu na pole.
 
Frankl sa už počas štúdia na gymnáziu zaujímal o psychológiu. Stal sa nadaným a zanieteným študentom s veľkým záujmom o [[filozofia|filozofiu]] a [[psychológia|psychológiu]]. Už ako stredoškolák si písal so [[Sigmund Freud|Sigmundom Freudom]], ktorý odporučil jednu jeho prácu na vydanie v International Journal of Psychoanalysis.
Po skončení štúdia medicíny pracoval ako [[psychiater]] vo Viedni. Rozhodol sa zabudnúť na svojich veľkých učiteľov a počúvať pozorne svojich pacientov.
 
V roku 1942 sa oženil so svojou prvou ženou, staničnou sestrou Tilly Grosserovou. Boli jednou z posledných dvojíc Židov, ktoré dostali povolenie od národných socialistov na sobáš. Tilly musela obetovať ich nenarodené dieťa, keďže Židom bolo zakázané mať deti, i keď boli manželmi. O deväť mesiacov neskôr ho zatkli aj s manželkou a celou rodinou a deportovali ich do [[Koncentračný tábor Terezín|koncentračného tábora Terezín]] (len jeho sestra Stella emigrovala už skôr do [[Austrália (štát)|Austrálie]]).
 
V [[Osvienčim]]e, [[Dachau]] a Terezíne strávil Frankl za dramatických okolností zvyšok vojnových rokov. Počas pobytu v koncentračných táboroch neustále stojí zoči-voči smrti, napokon ochorie i na [[škvrnitý týfus]]. Keď je tábor oslobodený americkými oddielmi, Frankl sa vracia do Viedne. Zisťuje zdrvujúce správy o svojich blízkych: manželka zahynula až po oslobodení anglickými oddielmi, Franklov otec zomrel hladom v Terezíne, jeho matka a brat v Osvienčime.
 
V ťažkých chvíľach po návrate mu pomáhali priatelia a práca, a v tom čase napísal počas iba deviatich dní knihu „Ein Psychologe erlebt das Konzentrationslager“. Vydal ju najskôr anonymne, no vzápätí vyšla pod názvom „... trotzdem Ja zum Leben sagen“ - „Napriek všetkému povedať životu áno“. Túto knihu sa snažil písať počas pobytu v táboroch, no niekoľkokrát mu ju zničili a po vojne ju spamäti rekonštruoval.
 
Tu si dramaticky overoval svoju psychologickú intuíciu, sformulované psychologické a filozofické postoje. Zistil, že to, akým človek bude, záleží na ňom. V koncentračných táboroch extrémny hlad vzbudil v niektorých ľuďoch zviera a v iných najjemnejšiu ušľachtilosť. Známy je aj jeho príklad o životnej orientácii jednovaječných dvojčiat. Jeden z týchto bratov sa stal kriminálnikom, zdatným a rafinovaným a druhý kriminalistom, takým istým.
 
{{DEFAULTSORT:Frankl, Viktor}}
 
[[Kategória:Osobnosti z Viedne]]
[[Kategória:Rakúski filozofi]]
[[Kategória:Psychológovia židovského pôvodu]]
[[Kategória:Väzni nacistických koncentračných táborov]]
[[Kategória:Preživší holokaust]]
93 031

úprav