Verzia z 15:10, 7. marec 2015 upraviť Wizzo-Bot (diskusia \| príspevky) Boti 148 418 editací d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:42, 17. november 2016 upraviť vrátiť Pirios (diskusia \| príspevky) 245 editací preklepy, formulácia, aktualizácia, typografia - doplnil som kratke info do Sucasnosti, ale ak je nevhodne, pripadne vyzaduje preformulovanie, tak upravte alebo vymazte Ďalšia úprava →
Riadok 15: Pôvodne sa vyrábali zo [[šelak]]u, neskôr (spravidla od 50. rokov, v Česko-Slovensku od roku 1953) z [[vinyl]]u. Platne zo [[šelak]]u mali hrubšie drážky, potrebovali hrubšiu ihlu a špeciálnu rýchlosť 78; jedna strana štandardnej {{cm\|25\|m}} platne mohla obsahovať maximálne 3 minúty zvuku, väčší typ {{cm\|30\|m}} platne aj 5 minút. Na prehrávanie šelakových platní existujú dva druhy [[gramofón]]ov. Staršie, sú mechanické, s plechovou rúrou a natáčaním kľukou. Novšie sú elektrické, a zvuk je z nich snímateľný v podobe elektrického signálu nielen do elektrónkových rádií, ale aj do akéhokoľvek druhu elektroniky, po pripojení novšieho typu konektoru. ~~Najznámějšie~~Najznámejšie značky gramofónových platní z medzivojnového Česko-Slovenska boli [[Ultraphon]], [[Supraphon]], [[His master's voice]] (etiketa so psíkom), [[Esta]], [[Odeon]], [[Polydor]], [[Rekord]], [[Artona]], [[Selekton]] a veľa ďalších. Medzi týmito značkami existovali ustálené rozdiely v cene a kvalite nahrávok. Napríklad značky Artona a Selekton boli špeciálne zriadené firmou Ultraphon na vydávanie menej kvalitných nahrávok a táto prax bola obvyklá aj u iných firiem. Počas socializmu v Česko-Slovensku existovala iba značka [[Supraphon]], od roku 1967 [[Panton]] a od roku 1971 na Slovensku aj [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)\|Opus]]. V roku 1972 sa začali predávať prvé kvadrofónne (4 samostatné kanály - LF, LB, RB, RF) LP platne s označením [[CD-4]] (Compatible Discrete 4) s priemerom 12" (30,48 cm), vyvinuli ich spoločnosti [[JVC]] a [[RCA\|RCA]] v roku 1971.<ref>http://vinylfanatics.com/analoglovers/page11.html</ref> Od druhej polovice 80. rokov do začiatku 90. rokov 20. storočia rozšírenie platní prudko kleslo v prospech [[kompaktný disk\|kompaktných diskov]]. V súčasnosti sa vydávajú platne skoro iba ako doplnok popri hudobných nosičoch produkovaných na CD; slúžia na zberateľské účely a na činnosť diskotékarov.▼ ▲Od druhej polovice 80. rokov do začiatku 90. rokov 20. storočia rozšírenie platní prudko kleslo v prospech [[kompaktný disk\|kompaktných diskov]]~~. V súčasnosti sa vydávajú platne skoro iba ako doplnok popri hudobných nosičoch produkovaných na CD; slúžia na zberateľské účely a na činnosť diskotékarov~~. == Súčasnosť == V súčasnosti sa vydávajú platne iba ako doplnok popri hudobných nosičoch produkovaných na CD; slúžia na zberateľské účely a na činnosť diskotékarov. Dôvodom nezrušenia výroby platní a ich stáleho používania, napriek moderným záznamom, je aj fakt, že oproti bežným [[CD audio\|kompaktným diskom CD]] má záznam na platni vyšší frekvenčný rozsah (až do 50 kHz - záleží od výroby, oproti CD, ktoré má maximálnu šírku pásma 22 kHz). Jediné digitálne nosiče, ktoré sa vyrovnajú kvalite zvuku (ak odmyslíme praskanie a šum) a prevyšujú kvalitu LP platní sú špeciálne hudobné nosiče [[SACD]] a [[DVD-Audio]], ktoré disponujú podstatne vyšším rozsahom (až do 192 kHz) a ponúkajú okrem čistého zvuku aj plnohodnotný [[Priestorový zvuk\|priestorový zvuk]], avšak s kompaktnými diskami nemožno vykonávať aktívny ''skrečing'' (ručná manipulácia s otáčajúcim sa nosičom, ''angl. scratching'') priamo pri prehrávaní, tak ako sa to robí s platňami priamo na gramofóne. == Iné projekty ==

Gramofónová platňa: Rozdiel medzi revíziami