Prvé významne básne ako je ''Love song of J. Alfred Prufrock'' alebo ''Portrait of a Lady'' poukazujú na unikátny spôsob práce s jazykom, ktorý je súčasne veľmi tradičnytradičný (nadväzujúci na francúzskych [[symbolizmus|symbolistov]], to najlepšie z britskej tradície – a to [[romantizmus|romantické]] alebo alžbetinskealžbetínske) a veľmi modernémoderný. Poňatím reality a duchovného života v [[monológ]]u alebo kaleidoskopickom [[kubizmus|kubistickom]] striedaní rôznych hlasov je zaradený k [[modernizmus|modernistom]] a zároveň k [[stratená generácia|Stratenej generácii]]. Je zaraďovaný medzi autorov [[Imagizmus|imagizmu]].
Jeho najznámejšia básnickabásnická zbierka – ''The Waste Land'' (Pustá zem, Pustina) je zložitou výpoveďou o dobe medzi vojnami a reakciou na [[Prvá svetová vojna|prvú svetovú vojnu]].
Jeho neskoršie práce, hlavne však ''Four Quartets'', rozvíjajú Eliotovu poetiku smerom k veľmi zvláštnemu mixu realizmu a metafyzična. Presné obrazy a veľmi prepracovaný spôsob práce s čitateľovou mysľou znamená veľký dôraz na čitateľovúčitateľovu pozornosť a inteligenciu. Básne nie sú jednoduché, vrstvy sa prelínajú, doplňujú. Jeho náklonnosť ku kresťanstvu je zrejmá v celom diele.
