Oto Petzval: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Vasiľ premiestnil stránku Otto Baltazár Petzval na Oto Pecval: PECVAL, Oto. In: Slovenský biografický slovník IV M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. ISBN 80-7090-070-9. s. 426.
d +ref
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Oto PetzvalPecval
|Portrét = Petzval Ottó.jpg
|Popis = slovenský matematik
Riadok 10:
|}}
 
'''Oto Pecval'''<ref name="SBS">PECVAL, Oto. In: {{Citácia knihy
'''Otto Baltazár Petzval''' (* [[6. január]] [[1809]], [[Spišská Belá]] – † [[28. august]] [[1883]], [[Budapešť]], [[Rakúsko-Uhorsko]]) bol [[matematik]].
| titul = Slovenský biografický slovník IV M{{--}}Q
| odkaz na titul = Slovenský biografický slovník
| miesto = Martin
| vydavateľ = Matica slovenská
| rok = 1990
| isbn = 80-7090-070-9
| počet strán = 562
| strany = 425{{--}}426
}}</ref> (staršie: '''Otto Baltazár Petzval''', '''Oto Petzval''', {{vjz|deu|}}; (* [[6. január]] [[1809]], [[Spišská Belá]] – † [[28. august]] [[1883]], [[Budapešť]], [[Rakúsko-Uhorsko]]) bol [[matematik]].
 
== Život ==
Mladší brat [[Jozef Maximilián PetzvalPecval|J. M. PetzvalaPecvala]], študoval v [[Kežmarok|Kežmarku]], na gymnáziu v [[Levoča|Levoči]], filozofické ročníky na kráľovskej akadémii v [[Košice|Košiciach]] a napokon od r. [[1828]] na peštianskom Institutum geometricum, kde získal inžiniersky titul a kde sa stal prv korepetítorom, neskôr suplujúcim profesorom na katedre praktickej geometrie ([[1833]]). V r. [[1839]] získal doktorát na peštianskej univerzite a zároveň sa tam stal riadnym [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] vyššej [[matematika|matematiky]], prednášal však aj pre poslucháčov Institutum geometricum. Revolučné roky [[1848]]/49 a následná éra absolutizmu síce zasiahli do života univerzity ako aj jej inžinierskeho ústavu v podobe personálnych i organizačných zmien, on však v rôznych funkciách zostal prednášať až do svojho odchodu na dôchodok v r. [[1883]], od r. [[1857]] už len v rámci filozofickej fakulty. Sporadicky prednášal aj mechaniku a predmety technického zamerania, istý čas dokonca astronómiu. V dvoch funkčných obdobiach ([[1843]] – [[1846]], [[1860]] – [[1863]]) zastával funkciu [[dekan]]a filozofickej fakulty. V r. [[1858]] bol zvolený za člena Uhorskej akadémie vied.
 
Samostatné matematické výsledky nemal, napísal však niekoľko kvalitných stredoškolských aj vysokoškolských učebníc matematiky, ktoré odrážali náročnejšie požiadavky nastupujúcej priemyselnej revolúcie v Uhorsku. Vo svojej učebnici pre vyššie gymnáziá a reálky ([[1856]]), ktorá získala cenu akadémie, sa v uhorských pomeroch priekopnícky dotkol aj pojmu [[Zobrazenie (matematika)|funkcie]] a venoval sa i základom počtu pravdepodobnosti. Jeho učebnica vyššej matematiky ([[1867]] – [[1868]]) patrila k prvým učebniciam diferenciálneho a integrálneho počtu napísaným v maďarčine. Bol autorom učebnice astronómie a z poverenia akadémie napísal aj dvojzväzkovú príručku technickej mechaniky. Venoval sa tiež konštrukčným výpočtom parných strojov, najviac sa však zaslúžil svojou dlhoročnou pedagogickou činnosťou, výchovou viacerých generácií stredoškolských profesorov aj inžinierov–technikov.
Řádek 20 ⟶ 29:
{{Referencie}}
 
== ExternéIné odkazyprojekty ==
{{projekt}}
[http://www.mat.savba.sk/MATEMATICI/matematici.php?cislo=166 Oto Petzval na stránke SAV]
 
== ZdrojZdroje ==
* {{MUSAV|166}}
* {{Citácia knihy
Řádek 39 ⟶ 48:
| jazyk =
| url = http://monoskop.org/images/2/27/Choma_Milan_Jozef_Maximilian_Petzval_a_Otto_Baltazar_Petzval_Vyznamni_matematici_zo_Spisskej_Belej.pdf
}}
 
{{DEFAULTSORT:Petzval, Oto}}
== Externé odkazy ==
* [http://www.mat.savba.sk/MATEMATICI/matematici.php?cislo=166 Oto Petzval na stránke SAV]
 
{{DEFAULTSORT:PetzvalPecval, Oto}}
 
[[Kategória:Maďarskí matematici]]
[[Kategória:Slovenskí matematici]]