Prétoriánska garda: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Maajo25 (diskusia | príspevky)
d preklepy, typografia, wikilinky, pravopis
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 3:
[[Súbor:Praetorian CohIII.jpg|thumb|Vojak Prétoriánskej gardy]]
 
'''Prétoriánska garda''' alebo '''prétoriáni''' ([[Latinčina|lat.]] ''Praetoriani'') boli elitnou skupinou [[Staroveký Rím|rímskych]] vojakov, ktorí zároveň vykonávali funkciu telesnej stráže [[rímsky cisár (staroveký Rím)|rímskeho cisára]]. Vojaci mohli byť regrútovaníregrutovaní iba z radov Italov, občania z provincií neitalského pôvodu sa nemohli stať vojakmi Praetoriánskej gardy. Od tohto pravidla sa však neskôr upúšťalo, keďže pôsobenie a právomoci gardy sa rozširovali.<ref>Tacito, ''Annales'', IV, 5, 5.</ref><ref name="durrym">{{cite book | first=Marcel | last=Durry | title=Éloge Funèbre d'une Matrone Romaine (Laudatio Turiae). Texte établi, traduit et commenté. Pp. xcviii + 82.| year=1952 | publisher=Les Belles Lettres | isbn=2-251-01090-4 }}</ref> Neskôr boli pretoriáni regrutovaní aj z úplne romanizovaných provincií ako južná [[Galia]] a [[Hispania Baetica]]. V 2. storočí boli medzi pretoriánovprétoriánov prijímaní aj muži z gréckych provincií [[Macedónia (historické územie)|Macedónia]] a [[Achája (historické územie)|Achája.]] Gardu zriadil cisár [[Augustus]]. Za cisára [[Tiberius (cisár, 1. storočie)|Tiberia]], jeho nasledovníka, dal prétoriánsky prefekt [[Seianis]] postaviť v [[Rím]]e pre túto gardu tábor, kde boli vojaci ubytovaní. Prétoriáni mali rôzne výhody. Ich plat bol o polovicu vyšší, než plat bežného legionára. Za vlády Augusta dostávali 750 denárov ročne, na konci prvého storočia sa to zvýšilo na 1 000 (za vlády Claudia a Domitiana). V treťom storočí im Septimius Severus platil 1 500 denárov a u Caracalla plat elitného prétoriána dosiahol 2 500. Od cisárov taktiež často dostávali dary, napr. na nový rok, alebo po zvolení nového cisára. Po ukončení záväzku 16 (oproti 20 – 25 rokov u bežného legionára) dostali diplom (resp. akýsi certifikát o službe), pozemok a výslužné vo výške asi 5 000 denárov.<ref>http://www.unrv.com/military/praetorian-guard.php</ref>
 
Prétoriáni boli organizovaní ako každá iná légia, no ich počet dosahoval až 10 000 mužov. Jednotlivé kohorty tak mali silu 1 000 mužov. PrétoránskaPrétoriánska kohorta, ktorá mala stráž v cisárskom paláci nenosila panciere, iba prilby a oštepy. Ich uniforma je pre historikov predmetom sporov. Umelecké vyobrazenia prétoriánov ukazujú, že aj bežní vojaci nosili svalový kyrys ([[lorica musculata]]) a [[prilba Attica|atická prilba]]. Viac pravdepodobné je, že prétoriáni v skutočnosti nosili štandardné panciere typu Lorica Segmentata a prilby [[Galea]] (asi zdobený typ Italica). Isté však je, že stále používali neorezaný štít [[Scutum (štít)|scutum]].
 
Keď sa zúčastnili boja, nosili upravené hranaté cisárske Scutá. Ďalej mali pri sebe meč [[Gladius (meč)|gladius]], dýku [[pugio]] a oštep Pilum. Mali aj elitnú kavalériu zloženú z Rimanov a pomocnú kavalériu. Prétoriánski kavaléristi sa uniformou nelíšili od bežných kavaléristov, výnimkou bol štít, ktorý nebol oválny, ale kosoštvorcový. Veliteľ Prétoriánov sa nazýval Prefectus praetorio, ktorý mal zároveň veľkú politickú moc.