Verzia z 01:23, 5. december 2016 upraviť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 093 editací externé odkazy, rozšírenie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:37, 1. február 2017 upraviť vrátiť HPPA (diskusia \| príspevky) 4 290 editací dBez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 45: == Životopis == V roku [[1923]] získal na univerzite v ~~Mnichove~~Mníchove doktorát z teoretickej fyziky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu \|titul = Werner Heisenberg - Biography, Facts and Pictures \|url = http://www.famousscientists.org/werner-heisenberg/ Riadok 52: \|url = https://www.aps.org/publications/apsnews/200802/physicshistory.cfm\|vydavatel = www.aps.org \|dátum prístupu = 2016-01-13 \|jazyk=anglicky}}</ref> V roku [[1925]] navrhol nový výklad fyziky, ktorý sa zásadne líšil od [[Isaac Newton\|~~Newtonhovho~~Newtonovho]] výkladu. V roku [[1927]] formuloval slávny [[Heisenbergov princíp neurčitosti\|princíp neurčitosti]], ktorý obmedzuje aplikovanie klasických pojmov na mikrosvet. Pred začiatkom druhej svetovej vojny odmietol emigrovať z [[Nacistické Nemecko\|rodného Nemecka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu Riadok 65: == Vedecké výsledky == Heisenbergov princíp neurčitosti špecifikuje isté teoretické hranice ľudskej schopnosti vykonávať vedecké merania. Podľa princípu neurčitosti ani ~~sebelepšie~~ zdokonalenie meracieho prístroja nedovolí získať presné výsledky. K praktickému využitiu kvantovej mechaniky patria elektrónové mikroskopy, [[laser]]y, [[Tranzistor (polovodičová súčiastka)\|tranzistory]], uplatnenie našla i v jadrovej a atómovej energii, tvorí základ [[spektroskopia\|spektroskopie]] a bohato sa uplatňuje i v astronómii a chémii. Využíva sa aj v teoretickom skúmaní ako sú vlastnosti kvapalného hélia, vnútorná konštitúcia hviezd, feromagnetizmus a [[Rádioaktívny rozpad\|rádioaktivita]].

Werner Karl Heisenberg: Rozdiel medzi revíziami