Bob Marley: Rozdiel medzi revíziami

Marley a jeho matka sa po otcovej smrti na konci 50. rokov presťahovali do hlavného mesta [[Jamajka|Jamajky]] [[Kingston (Jamajka)|Kingstonu]], do chudobnej štvrťeštvrte [[Trenchtown]]. Bol prinútený naučiť sa sebaobrane, pretože sa vďaka jeho výzoru černocha a malej postave stával terčom zastrašovania a tyranizovania. Získal si úctu vďaka jeho fyzickej sile, ktorá mu priniesla prezývku "Tuff Gong". Marley sa tu spoznal s Nevilleom "Bunnym" Livingstonom (neskôr známom ako Bunny Wailer). Opustil školu vo veku 14 rokov a začal pracovať ako učeň v miestnom zváračskom obchode. Vo svojom voľnom čase, on a Livingston začali venovať hudbe s Joeom Higgsom, lokálnym spevákom a Rastafariánom, ktorého mnohí považujú za Marleyho mentora. Neskôr sa stretol aj s [[Peter Tosh|Peterom McIntoshom]] (neskôr známym ako Peter Tosh), ktorý mal podobné hudobné ambície. V 1962 nahral Marley svoje prvé dve pesničky, "Judge Not" a "One Cup of Coffee", s producentom Leslie Kongom. Tieto pesničky, vydané pod pseudonymom Bobby Martell, nezaznamenali väčšiu pozornosť. Pesničky boli neskôr opäť vydané na albume [[Songs of Freedom]], posmrtnej kolekcii Marleyho pesničiek.

Napriek rozpadu Marley pokračoval v nahrávaní ako "Bob Marley & The Wailers". V jeho novej skupine účinkovali aj bratia Carlton a Aston "Family Man" Barrettovci hrajúci na basoch a bubnoch, Junior Marvin a Al Anderson na gitare, Tyrone Downie a Earl "Wya" Lindo na klávesoch a Alvin "Seeco" Patterson. "I Threes" skladajúca sa z Judy Mowatt, Marcia Griffiths, a Marleyho ženy Rity poskytovali sprievodné vokály. V roku [[1975]] zaznamenal Marley prvý medzinarodnýmedzinárodný hit, "No Woman, No Cry" z albumu [[Natty Dread]]. Tento úspech bol nasledovaný ďalším, tentoraz v podobe albumu [[Rastaman Vibration]] ([[1976]]), ktorý uspel hlavne v USA, keď zotrval v top desiatke Billboard rebríčku štyri týždne. V decembri 1976, dva dni pred "[[Smile Jamaica]]", bezplatným koncertom organizovaným jamajským premiérom [[Michaelom Manleym|Michael Manley]] v pokuse o upokojenie napätia medzi dvoma súperiacimi politickými skupinami, boli Marley, jeho žena, a jeho manažér Don Taylor zranení pri útoku neznámeho strelca v Marleyho dome. Taylor a Marleyho žena utrpeli vážne zranenia, ale neskôr sa z nich vyliečili. Bob Marley utrpel len menšie zranenia na hrudi a ruke. Streľba bola politicky motivovaná. Nezávisle od toho koncert pokračoval. Marley odišiel z [[Jamajka|Jamajky]] na konci roku [[1976]] do [[Anglicko|Anglicka]], kde nahral svoje albumy [[Exodus]] a [[Kaya]]. [[Exodus]] zotrval v British album charts nepretržite 56 týždňov. Obsahoval štyri hity: "Exodus", "Waiting In Vain", "Jamming", "One Love".. Neskôr bol Marley zatknutý a usvedčený z prechovávania malého množstva [[marihuana|marihuany]] počas pobytu ciest v Londýne. V roku [[1978]] Marley účinkoval v inom politickom koncerte na Jamajke: [[One Love Peace]] koncert, opäť v úsilí upokojiť súperiace strany. Ku koncu jeho vystúpenia, na Marleyho požiadanie, Marley a jeho politický rival Edward Seaga, vstúpili na pódium a podali si ruky. [[Survival]], vzdorovitý a politikou nabitý album, bol vydaný roku [[1979]]. Pesničky ako "Zimbabwe", "Africa Unite", "Wake Up and Live", a "Survival" odrážali Marleyho podporu za boj Afričanov. Začiatkom roku [[1980]], navštívil 17. apríla [[Zimbabwe]], kvôli jeho oslavám dňa nezávislosti. [[Uprising]] ([[1980]]) bol posledný štúdiový album Boba Marleyho a je jeho najviac nábožensky založeným dielom, obsahujúc pesničky "Redemption Song" a "Forever Loving Jah". Bolo to v "Redemption Song", kde Marley zaspieval vynikajúci verš: