Zuberec: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
rozšírenie
obr., wl., ref., štandardné sekcie, typografia
Riadok 3:
| Názov = Zuberec
| Iné názvy =
| Obrázok = Zuberec001Zuberec zo Siveho vrchu 2017 05.jpg
| Popis obrázku = Zuberec a [[Habovka]] pri pohľade z juhu zo [[Sivý vrch (Západné Tatry)|Sivého vrchu]] ({{mnm|1805}}). V pozadí [[Oravská priehrada]] a [[Trstená]].
| Popis obrázku =
| Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
| Vlajka = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. -->
Riadok 34:
| Poznámky =
}}
 
'''Zuberec''' ({{vjz|pol|Zuberzec}}, {{vjz|hun|Bölényfalu}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Tvrdošín (okres)|Tvrdošín]], v regióne [[Orava (región)|Orava]].
 
== Polohopis ==
Rozkladá sa v [[Studená dolina|Studenej doline]], na pomedzí [[Západné Tatry|Západných Tatier]] a [[Skorušinské vrchy|Skorušinských vrchov]], na sútoku [[Borová voda|Bôrovej vody]] a [[Studený potok (prítok Oravy)|Studeného potoka]]. Obec leží na [[Cesta II. triedy 584 (Slovensko)|ceste II/584]] z [[Podbiel]]a do [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]] a je vzdialená {{Km|20|m|w}} južne od [[Tvrdošín]]a, {{Km|33|m|w}} severne od Liptovského Mikuláša a {{Km|26|m|w}} juhozápadne od [[poľsko]]-slovenského hraničného priechodu [[Chochołów]] – [[Suchá Hora]].
 
V [[Spálená dolina|Spálenej]] a [[Roháčska dolina|Roháčskej doline]] sa nachádza významné lyžiarske stredisko [[Zverovka - Spálená]], v blízkosti obce aj turisticky atraktívne [[Múzeum oravskej dediny]].
 
== Meno ==
Řádek 45 ⟶ 46:
 
== Dejiny ==
Najstaršie zmienky o osade „Zwberczyc“ pochádzajú z roku [[1593]], kedy tu stálo 5 [[sedliak (poddanstvo)|sedliackych]] domov. V náročných podmienkach budované sídlo však ešte v roku [[1598]] nebolo dobudované, no už v roku [[1604]], po vyplienení počas [[Povstanie Štefana Bočkaja|Bočkajovho povstania]], Zuberec zanikol. Opätovné osídlenie šoltýskej[[šoltýs]]kej obce sa spomína až v roku [[1609]] a o 15 rokov neskôr žilo v Zuberci už 12 rodín a približne 60 ľudí.<ref V nepokojnom období 17name="zuberec.sk-zalozenie" storočia za kuruckých bojov bola obec opakovane pustošená, najväčšie škody však spôsobili vojaci poľského kráľa Jána Sobieskeho v roku [[1683]]. Osadníci zničenú obec postupne obnovovali a v roku [[1715]] žilo v Zuberci už 30 gazdov a spolu asi 150 ľudí. Často sa však vyskytovali neúrodné roky, ktoré decimovali obyvateľstvo a vyháňalo ich do úrodnejších regiónov. Mnohí chodili na sezónne poľnohospodárske práce do iných stolíc. Popri rozvoju remesiel miestni pálili vápno a tkali súkno. Koncom [[18. storočie|18. storočia]] tu žilo 129 poddanských rodín, v roku [[1870]] mala obec 182 domov a 1007 obyvateľov./>
 
V nepokojnom období [[17. storočie|17. storočia]] za [[Kuruc (povstalecký vojak)|kuruckých]] bojov bola obec opakovane pustošená, najväčšie škody však spôsobili vojaci poľského kráľa [[Ján III. (Poľsko)|Jána Sobieskeho]] v roku [[1683]]. Osadníci zničenú obec postupne obnovovali a v roku [[1715]] žilo v Zuberci už 30 gazdov a spolu asi 150 ľudí. Často sa však vyskytovali neúrodné roky, ktoré decimovali obyvateľstvo a vyháňalo ich do úrodnejších regiónov. Mnohí chodili na sezónne poľnohospodárske práce do iných [[stolica (územie)|stolíc]]. Popri rozvoju remesiel miestni pálili [[vápno (materiál)|vápno]] a tkali [[súkno]]. Koncom [[18. storočie|18. storočia]] tu žilo 129 [[poddanstvo (roľníci)|poddanských]] rodín, v roku [[1870]] mala obec 182 domov a 1 007 obyvateľov.<ref name="zuberec.sk-zalozenie" />
Napriek drsným podmienkam sa populácia Zuberca zvyšovala a pokým tu v roku [[1961]] žilo 1061 ľudí, v roku 1980 ich bolo 1415 a v roku [[1991]] už 1654. Zuberec sa stal obľúbenou rekreačnou oblasťou a bolo tu vybudovaných viac ako 70 chát.
 
Napriek drsným podmienkam sa populácia Zuberca zvyšovala a pokým tu v roku [[1961]] žilo 10611 061 ľudí, v roku [[1980]] ich bolo 14151 415 a v roku [[1991]] už 16541 654. Zuberec sa stal obľúbenou rekreačnou oblasťou a bolo tu vybudovaných viac ako 70 chát.
 
== Erb obce ==
V erbe obce je pred psom utekajúci srnec (roháč) v zelenom poli silueta [[Roháče|Roháčov]] s vychádzajúcim slnkom.
 
== Pamiatky a múzeum ==
 
=== Kostol sv. Vendelína ===
 
* Bol postavený podľa návrhu významného architekta [[Milan Michal Harminc|Milana Michala Harminca]]. Základný kameň bol položený v roku [[1929]]. Kostol bol vysvätený v roku [[1933]], keď ho vysvätil [[Andrej Hlinka]]. Kríž pred kostolom pochádza z roku [[1834]]. V kostole sú uložené relikvie [[Vendelín z Trieru|sv. Vendelína]].
 
=== Múzeum oravskej dediny ===
* {{Hlavný článok|Múzeum oravskej dediny}}
* Založené bolo v roku [[1967]], keď bol [[24. september|24. septembra]] položený základný kameň múzea. Sprístupnené verejnosti bolo v roku [[1975]].
 
=== Iné pamiatky ===
Řádek 65 ⟶ 69:
 
== Turizmus ==
 
=== Turistika ===
Výhodná poloha v blízkosti [[Západné Tatry|Západných Tatier]] a [[Skorušinské vrchy|Skorušinských vrchov]] predurčuje obec ako východiskové miesto turistov. Vyhľadávaná je najmä [[Roháčska dolina]] so širokými možnosťami letnej i zimnej rekreácie.
Řádek 70 ⟶ 75:
==== Turistické trasy ====
* {{Turistická značka|červená}} turistická trasa: Zuberec{{--}}[[Ťatliakova chata]]
* {{Turistická značka|modrá}} turistická trasa: [[Habovka]]{{--}}Zuberec{{--}}''sedlo Prieková'' (Skorušinské vrchy)
* {{Turistická značka|modrá}} turistická trasa: Zuberecchata Zverovka{{--}}vrch [[Brestová (osadavrch v Západných Tatrách)|Brestová]] ({{mnm|1902}}, hlavný hrebeň Západných Tatier)
* {{Turistická značka|modrá}} turistická trasa: chata Zverovka{{--}}vrch [[Brestová (vrch v Západných Tatrách)|Brestová]]
* {{Turistická značka|modrá}} turistická trasa: Adamcuľa{{--}}[[Roháčske plesá]]
* {{Turistická značka|zelená}} turistická trasa: Zuberec{{--}}horáreň Biela skala
* {{Turistická značka|zelená}} turistická trasa: [[Brestová (osada)|Brestová]]{{--}}vrch Mikulovka (Skorušinské vrchy)
* {{Turistická značka|zelená}} turistická trasa: [[Zverovka]]{{--}}sedlo pod Osobitou{{--}}vrch Lúčna
* {{Turistická značka|zelená}} turistická trasa: rázc. v Smutnej doline{{--}}[[Roháčske plesá]]{{--}}[[Baníkovské sedlo]] ({{mnm|2045}}, hlavný hrebeň Západných Tatier)
* {{Turistická značka|žltá}} turistická trasa: Zuberec{{--}}sedlo [[Pálenica (sedlo v Západných Tatrách)|Pálenica]] ({{mnm|1570}}, hlavný hrebeň Západných Tatier)
* {{Turistická značka|žltá}} turistická trasa: [[Brestová (osada)|Brestová]]{{--}}[[Habovka]]
* {{Turistická značka|žltá}} turistická trasa: [[Zverovka]]{{--}}vrch Rákoň
Řádek 84 ⟶ 88:
=== Lyžiarske strediská ===
Na území obce sú v osade [[Zverovka]] tri lyžiarske strediská s deviatimi vlekmi:
* Zuberec - Janovky
* Zuberec - Milotín
* Zverovka - Spálená
 
== Podujatia ==
* ''[[Podroháčske folklórne slávnosti]]'' (v roku 2008 - XXXIII. ročník)
* ''Goralský klobúčik'' (Medzinárodné preteky v zjazdovom lyžovaní)
* ''Zuberský triatlon zdravia''
* ''Roháčsky triatlon''
* ''Cena Janoviek'' (preteky v lyžovaní - v obrovskom slalome)
* ''Cena Milotína'' (preteky v lyžovaní - preteky vo večernom paralelnom slalome)
* ''Štefanský výstup na Ťatliakovú chatu'' (v decembri)
* ''Výstup a sv. omša na Lúčnej'' (v septembri)
Řádek 107 ⟶ 111:
 
== Osobnosti ==
* [[Jur Bajči]] (*  [[1860]]{{--}}  [[1916]]), ľudovýchovný pracovník a katolícky kňaz
* [[Andrej Bážik]] (*  [[1866]] {{- -}}  [[1934]]), kňaz a ľudovýchovný spisovateľ
* [[Alexius Demian]], lesník<ref>http://www.angelfire.com/mn/milank/hist.html</ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = História turistiky v Roháčoch
| url = http://www.angelfire.com/mn/milank/hist.html
| vydavateľ = angelfire.com
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2017-05-30
| miesto =
| jazyk =
}}
</ref>
* [[Jozef Prč]], horár
* [[Anton Kocian st.]], horár, preparátor (jeho preparáty sú vystavené na Oravskom hrade a v múzeách v Európe)
* [[Cyril Harmata-Milotínsky]] (* [[1922 ]]{{- -}}† [[1970]]), kňaz, náboženský básnik
 
== Galéria ==
<gallery style="text-align: center">
Súbor:Osobita from ZuberecZuberec001.jpg | Zimný Zuberec a pohľad na [[Osobitá (vrch)|OsobitáOsobitú]], pohľad zo Zuberca
Osobita from Zuberec.jpg | Masív Osobitej
Súbor:Múzeum oravskej dediny Zuberec - Brestová (10).jpg|[[Múzeum oravskej dediny]], kostol sv. Alžbety zo Zábrežia
Zuberec_church.jpg | Kostol sv. Vendelína v obci
Súbor:Zuberec_Koliba_Josu.jpg|Koliba Josu v Zuberci
Súbor: Múzeum oravskej dediny Zuberec - Brestová (10).jpg | [[Múzeum oravskej dediny]], kostol sv. Alžbety zo Zábrežia
 
Súbor: Zuberec_Koliba_Josu.jpg | Koliba Josu v Zuberci
</gallery>
 
== Literatúra ==
Ignác Kuchtiak, Karol Maťkuliak: ''Zuberec – pod Roháčom žijem...'', vydal Obecný úrad v Zuberci, Sign. 28.744-28.745
 
== Referencie ==
{{Referencie}}|refs=
<ref name="zuberec.sk-zalozenie">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Založenie Zuberca
| url = http://zuberec.sk/historia-obce/zalozenie-zuberca/
| vydavateľ = zuberec.sk
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2017-05-30
| miesto =
| jazyk =
}}
</ref>
}}
 
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Kuchtiak
| meno = Ignác
| priezvisko2 = Maťkuliak
| meno2 = Karol
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Zuberec : pod Roháčom žijem : rozprávanie o prírode, živote a ľuďoch zo Zuberca
| vydanie =
| vydavateľ = Obecný úrad
| miesto = Zuberec
| rok = 1996
| počet strán = 100
| isbn =
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
}}
 
== Pozri aj ==
* [[Habovka]]
* [[Roháče]]
 
Řádek 134 ⟶ 187:
{{Projekt|commonscat=Zuberec}}
 
== ZdrojExterné odkazy ==
* [http://www.zuberec.sk/ OficiálneOficiálna stránkystránka obce Zuberec]