Dekréty prezidenta republiky: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 27:
{{Citát|Pomery sa zmenili tak, že by moja osoba ako osoba politika mohla byť eventuálne prekážkou vývoja, ktorému sa musí náš štát prispôsobovať, najmä tiež z hľadiska medzinárodného a vzhľadom k potrebe získať urýchlene pokoj v celom našom okolí a dobrý pomer a spoluprácu so susedmi.<br>
Práve sa nám podarilo zostaviť vládu, ktorá bude v nových pomeroch vládou pokoja a poriadku, vládou úsilia o hospodársku a sociálnu rekonštrukciu, vládou hľadajúcou si predovšetkým vnútornú prácu, prerod a celkovú obrodu. Verím, že sa jej práci bude dariť.<br>
Sám však pokladám za nutné pre seba z novej situácie vyvodiť dôsledky a zo svojho úradu odstúpiť. Neznamená to opúšťať svoju povinnosť v ťažkej dobe a nezostať na palube lode v ťažkej búrke. Chcem jednoducho uľahčiť vnútropolitický i vonkajšopolitický ďalší zdravý vývoj štátu i národa.|E. Beneš v abdikačnom liste predsedovi vlády J. Syrovému z 5. októbra
Podľa § 59 ústavy malo byť do 14 dní po abdikácii prezidenta zvolané NZ, aby zvolilo nového prezidenta. K tomu nedošlo a preto podľa § 60 ústavy výkon prezidentskej funkcie pripadol vláde. V tomto „[[Interregnum|interregne]]“ došlo k viacerým krokom, ktoré boli v rozpore s ústavou. Nová medzinárodná a vnútropolitická situácia, v ktorej sa ČSR ocitla, viedla k negácii predchádzajúceho demokratického vývoja. V ČSR začal vytvárať nový [[politický systém]] a [[politický režim]], ktorý postupne inkorporoval [[Autoritarizmus|autoritárske]] prvky a pretvoril tak pôvodne [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratický]] režim na režim autoritatívny. Pre obdobie po Mníchovskej dohode sa zaužívalo označenie [[Druhá česko-slovenská republika|druhá česko-slovenská republika]] (Č-SR{{#tag:ref|Od 22. novembra 1938 bol oficiálnym názvom štátu Česko-Slovenská republika, tzn. v písaní názvu štátu sa uplatnil spojovník. Ten vyjadroval autonómne postavenie Slovenska v rámci republiky.|group=pozn}}). Nová medzinárodná a vnútropolitická situácia, v ktorej sa ČSR ocitla, viedla k negácii predchádzajúceho demokratického vývoja.
Riadok 99:
=== Dekretálne obdobie československých ústavných dejín ===
==== Londýnske obdobie (21. júl 1940 – 4. apríl 1945) ====
S vydávaním dekrétov začala exilová vláda 21. júla 1940, kedy bol vydaný ústavný dekrét č. 1/1940 Úr. vest. čsl. o ustanovení Štátnej rady ako poradného zboru dočasného štátneho zriadenia Československej republiky. Prevažná väčšina dekrétov prezidenta republiky vydaných v období Dočasného štátneho zriadenia v Londýne sa vzťahovali na aktuálnu činnosť zahraničného odboja. Týkali sa napr. trestného konania vo vojenskom poľnom súdnictve, organizácie československého vojska na území Spojeného kráľovstva, čiastočnej mobilizácie na území pod kontrolou Francúzskeho národného výboru, postavenia žien v československom vojsku, rozpočtu Dočasného štátneho zriadenia, služobných a platových pomerov jeho zamestnancov, dokončenia lekárskeho štúdia v Spojenom kráľovstve československými občanmi a pod. Len menšia časť dekrétov vytvárala podmienky pre povojnovú obnovu ČSR.
Zásadným bol ústavný dekrét prezidenta č. 11/1944 z 3. augusta 1944 o obnovení právneho poriadku, na ktorom sa odrazila aj vtedajšia normatívna teória o normových ohniskách právneho poriadku, z ktorých sa odvíjajú všetky ostatné predpisy daného právneho systému. Napr. zdrojom právneho poriadku prvej republiky bol zákon č. 11/1918 Zb. z 28. októbra 1918, ktorým bol vyhlásený samostatný československý štát a na ktorého základe boli založené všetky ďalšie právne normy prvej republiky. Ustanovenie čl. 1 ods. 1
Posledný „londýnsky dekrét“ bol vydaný 5. marca 1945. Vo februári 1945 sa začalo s presunom aparátu Dočasného štátneho zriadenia na oslobodené územie ČSR. 22.{{--}}24. marca prebiehali na československom veľvyslanectve v Moskve rokovania vrcholných československých politických predstaviteľov, ktorých výsledkom bolo zostavenie prvej povojnovej vlády ([[Prvá vláda Zdeňka Fierlingera|prvá vláda Národného frontu Čechov a Slovákov]] pod predsedníctvom [[Zdeněk Fierlinger|Zdeňka Fierlingera]]) a jej programu ([[Košický vládny program|Program prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov]]). Na prelome marca a apríla došlo k presunu vládneho aparátu na oslobodené územie. 3. apríla dorazil do Košíc prezident E. Beneš a 4. apríla tam bola oficiálne ustanovená vláda. Všetky orgány Dočasného štátneho zriadenia v zahraničí skončili svoju činnosť a postupne, v priebehu roka 1945 a zrejme aj v roku 1946 došlo k presťahovaniu ich spisového materiálu do ČSR.
==== Obdobie na oslobodenom území Československa (4. apríl – 28. október 1945) ====
Československý štátny aparát začal na oslobodenom území ČSR oficiálne pôsobiť 4. apríla 1945. V Košiciach došlo k vyhláseniu Programu prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov (podľa čoho sa označuje aj ako Košický vládny program). Dekretálna právomoc prezidenta republiky ale naďalej trvala. Práve v tomto období došlo k vydaniu dekrétov prezidenta republiky, ktoré výrazne zasiahli do politického, hospodárskeho a sociálneho života v ČSR, hoci sa v praxi zväčša týkali len českých krajín, keďže na Slovenska pôsobila ako zvrchovaný vládny, výkonný a zákonodarný orgán Slovenská národná rada (SNR), ktorá od 1. septembra 1944 vydávala uznesenia SNR platné pre územie Slovenska.
== Právny kontext ==
Řádek 133 ⟶ 140:
regard themselves as free from any engagements in this respect. At the final settlement of the Czechoslovak frontiers to be reached at the end of the war they will not be influenced by any changes effected in and since 1938.|list ministra zahraničných vecí Spojeného kráľovstva A. Edena československému ministrovi zahraničných vecí J. Masarykovi z 5. augusta 1942<ref>Treaty Series No. 3 (1942), Cmd. 6379. Exchange of notes between His Majesty's Government in the United Kingdom and the Government of the Czechoslovak Republic concerning the policy of His Majesty's Government in the United Kingdom in regard to Czechoslovakia. London : His Majesty's Stationery Office, 1942, p. 1.</ref>|300|Georgia|100}}
Zo strany Spojeného kráľovstva teda nikdy nedošlo k anulovaniu mníchovskej dohody ''de iure'', ale len ''de facto''. Britská vláda deklarovala, že pri riešení povojnového usporiadania Európy nemieni brať mníchovskú dohodu ani z nej plynúce územné zmeny do úvahy a preto československí predstavitelia
{{Citát|...the Munich Agreement had been destroyed by the Germans. [...] as Germany had deliberately destroyed the arrangements concerning Czechoslovakia reached in 1938, His Majesty’s Government regarded themselves as free from any engagements in this respect, and that at the final settlement of the Czechoslovak frontiers to be reached at the end of the
war, His Majesty's Government would not be influenced by any changes effected in and since 1938.|minister zahraničných vecí Spojeného kráľovstva A. Eden na zasadnutí Dolnej snemovne Parlamentu 5. augusta 1942<ref>''House of Commons Debates''. 05 August 1942, vol. 382, cols. 1004-1005.</ref>|300|Georgia|100}}
{{Citát|My Government accept your Excellency's note as a practical solution of the questions and difficulties [...] which emerged between our two countries as consequence of the Munich Agreement, maintaining, of course, our political and juridical position with regard to the Munich Agreement and the events which followed it as expressed in the note of the
Czechoslovak Ministry for Foreign Affairs of the 16th December, 1941. [...] Between our two countries the Munich Agreement can now be considered as dead.|list ministra zahraničných vecí ČSR J. Masaryka ministrovi zahraničných vecí Spojeného kráľovstva A. Edenovi z 5. augusta 1945<ref>Treaty Series No. 3 (1942), Cmd. 6379. Exchange of notes between His Majesty's Government in the United Kingdom and the Government of the Czechoslovak Republic concerning the policy of His Majesty's Government in the United Kingdom in regard to Czechoslovakia. London : His Majesty's Stationery Office, 1942, p. 2.</ref>|300|Georgia|100}}
==== Postoj Francúzska ====
Řádek 191 ⟶ 204:
=== Dekréty a retribučné, ľudové súdnictvo ===
=== Dekréty a pozemková reforma ===
=== Dekréty a znárodňovanie ťažby nerastných surovín, priemyslu a peňažníctva===
== Zoznam dekrétov ==
Dekréty boli vydávané len v češtine a pod českými názvami. Nižšie sú uvedené doslovné slovenské preklady názvov dekrétov.
=== Dekréty vydané v londýnskom exile v ''Úradnom vestníku československom'' ===
==== Ročník 1940 ====
* ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 21. júla 1940 o ustanovení Štátnej rady ako poradného zboru dočasného štátneho zriadenia Československej republiky,
* ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 15. októbra 1940 o dočasnom výkone moci zákonodarnej,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 26. októbra 1940, ktorým sa upravuje verejné vyhlásenie novovydávaných právnych ustanovení československej vlády,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 26. okttóbra 1940 o československých poľných súdoch.
==== Ročník 1941 ====
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 23. apríla 1941, ktorým sa vláda zmocňuje, aby prevzala štátnu záruku za vklady vložené u „Sporiteľne československého vojska v zahraničí“,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 12. augusta 1941, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1941,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 13. augusta 1941 o ustanovovaní a o služobných i platových pomeroch zamestnancov Československej republiky v zahraničí,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 14. augusta 1941 o zaopatrení vojenských osôb prepustených alebo preložených z činnej služby vojenskej v zahraničí a ich rodinných príslušníkoch v oblasti [[Anglická libra|sterlingovej meny]],
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 13. novembra 1941 o zriadení ministerstva pre hospodársku obnovu Československej republiky,
* ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 24. novembra 1941, ktorým sa mení ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 21. júla 1940 č. 1 Úr. vest. čs. o ustanovení Štátnej rady ako poradného zboru dočasného štátneho zriadenia Československej republiky,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 30. decembra 1941, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1942.
==== Ročník 1942 ====
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 28. februára 1942 o sprosťovaní výkonu služby vojenských gážistov u Československej armády v zahraničí,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 28. februára 1942, ktorým sa upravuje dovolenka vojenských gážistov z povolania, uvoľnených vo vojenskom záujme pre zvláštne úlohy mimo rámec Československej brannej moci v zahraničí,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 13. mája 1942 o organizácii Československej brannej moci na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 13. augusta 1942, ktorým sa dopĺňa organizácia Československej brannej moci na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 15. októbra 1942, ktorým sa stanoví dodatok k štátnemu rozpočtu na rok 1942,
* ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 27. októbra 1942, ktorým sa mení ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 21. júla 1940 č. 1 Úr. vest. čs. o ustavení Štátnej rady ako poradného zboru dočasného štátneho zriadenia Československej republiky v znení ústavného dekrétu prezidenta republiky zo dňa 24. novembra 1941 č. 3 ex 1942 Úr. vest. čs.,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 8. decembra 1942 o dokončení lekárskeho štúdia záverečnými skúškami a o promóciách československých doktorov všeobecného lekárstva vo Veľkej Británii,
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 31. decembra 1942, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1943.
==== Ročník 1943 ====
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 21. októbra 1943, ktorým sa stanoví dodatok k štátnemu rozpočtu na rok 1943,
==== Ročník 1944 ====
* dekrét prezidenta republiky zo dňa 10. februára 1944, ktorým sa stanoví štátny rozpočet na rok 1944,
==== Ročník 1945 ====
=== Dekréty vydané v oslobodenej ČSR a vyhlásené v ''Zbierke zákonov a nariadení republiky Československej'' ===
* ústavný dekrét prezidenta republiky zo dňa 2. apríla 1945 o novej organizácii vlády a ministerstiev v dobe prechodnej,
== Poznámky ==
| |||