Dekréty prezidenta republiky: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
odkaz zhodný s jeho popisom
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
[[Súbor:Benes.PNG|náhľad|[[Edvard Beneš]], prezident ČSR od 18. decembra 1935 do 7. júna 1948. 5. októbra 1938 abdikoval a 22. októbra odišiel do zahraničia. Po ustanovení [[Dočasné štátne zriadenie|exilovej vlády]] v Londýne 21. júla 1940 vystupoval ako prezident v exile a u [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] hájil teóriu právnej kontinuity [[Prvá česko-slovenská republika|predmníchovskej ČSR]]. Na územie ČSR sa vrátil 2. apríla 1945.]]
'''Dekréty prezidenta republiky''' ({{vjz|ces|''dekrety presidenta republiky''}}) a '''ústavné dekréty prezidenta republiky''' ({{vjz|ces|''ústavní dekrety presidenta republiky''}}) boli dekréty[[Všeobecne záväzný právny predpis|právne predpisy]] s mocou [[Zákon (právo)|zákona]] (resp. pri ústavných dekrétoch s mocou [[Ústavný zákon|ústavného zákona]]) vydávané prezidentom [[Prvá česko-slovenská republika|Československej republiky]] (ČSR) počas existencie [[Dočasné štátne zriadenie|DočasnomDočasného štátnomštátneho zriadenízriadenia]], t. j. od vydania ústavného dekrétu prezidenta republiky č. 1/1940 Úr. vest. čs. o ustanovení [[Štátna rada (Dočasné štátne zriadenie)|Štátnej rady]] [[21. júl]]a [[1940]] do [[27. október|27. októbra]] [[1945]], t. j. deň pred ustanovením [[Dočasné národné zhromaždenie|Dočasného národného zhromaždenia]]. VšetkyObdobie dekrétyvydávania a ústavnédekrétov dekrétysa bolioznačuje [[Ratihabícia|ratihabované]]ako ústavnýmdekretálne zákonomobdobie č.československých 57/1946ústavných Sbdejín. z 5. marca 1946, ktorý prijalo Dočasné národné zhromaždenie.
 
Forma dekrétov prezidenta republiky bola Dočasným štátnym zriadením zvolená ako východisko zo situácie, v ktorej sa politická reprezentácia ČSR ocitla po 14. a 15. marci 1939 a ktorú nepredpokladala platná [[Ústavná listina Československej republiky|Ústavná listina]] ani právny poriadok ČSR. Okupácia územia ČSR cudzou mocnosťou (v českých krajinách a Karpatskej Ukrajine priama okupácia [[Nacistické Nemecko|Nemeckom]] a [[Maďarské kráľovstvo|Maďarskom]], na území Slovenska nepriama okupácia Nemeckom prostredníctvom satelitného postavenia [[Slovenský štát|Slovenského štátu]] voči Nemecku) neumožňovala riadny legislatívny proces, avšak výnimočná situácia si vyžadovala prijímanie opatrení s mocou zákona, aby bola umožnená činnosť Dočasného štátneho zriadenia. Všetky dekréty a ústavné dekréty boli [[Ratihabícia|ratihabované]] ústavným zákonom č. 57/1946 Zb. z. a n. z 5. marca 1946, ktorý prijalo Dočasné národné zhromaždenie.
 
Keďže počas celého obdobia vydávania dekrétov bol prezidentom len [[Edvard Beneš]], tieto dekréty sa často neformálne označujú ako '''dekréty prezidenta Beneša''' alebo '''Benešove dekréty'''.
Řádek 29 ⟶ 31:
Sám však pokladám za nutné pre seba z novej situácie vyvodiť dôsledky a zo svojho úradu odstúpiť. Neznamená to opúšťať svoju povinnosť v ťažkej dobe a nezostať na palube lode v ťažkej búrke. Chcem jednoducho uľahčiť vnútropolitický i vonkajšopolitický ďalší zdravý vývoj štátu i národa.|E. Beneš v abdikačnom liste predsedovi vlády J. Syrovému z 5. októbra 1938<ref>{{Harvbz|Gronský|2005|St=268}}</ref>|300|Georgia|100}}
 
Podľa § 59 ústavy malo byť do 14 dní po abdikácii prezidenta zvolané NZ, aby zvolilo nového prezidenta. K tomu nedošlo a preto podľa § 60 ústavy výkon prezidentskej funkcie pripadol vláde. V tomto „[[Interregnum|interregne]]“ došlo k viacerým krokom, ktoré boli v rozpore s ústavou. Nová medzinárodná a vnútropolitická situácia, v ktorej sa ČSR ocitla, viedla k negácii predchádzajúceho demokratického vývoja. V ČSR začal vytvárať nový [[politický systém]] a [[politický režim]], ktorý postupne inkorporoval [[Autoritarizmus|autoritárske]] prvky a pretvoril tak pôvodne [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratický]] režim na režim autoritatívny. Pre obdobie po Mníchovskej dohode sa zaužívalo označenie [[Druhádruhá česko-slovenská republika]] (Č-SR{{#tag:ref|Od 22. novembra 1938 bol oficiálnym názvom štátu Česko-Slovenská republika, tzn. v písaní názvu štátu sa uplatnil spojovník. Ten vyjadroval autonómne postavenie Slovenska v rámci republiky.|group=pozn}}). Nová medzinárodná a vnútropolitická situácia, v ktorej sa ČSR ocitla, viedla k negácii predchádzajúceho demokratického vývoja.
 
==== Redukcia Národného zhromaždenia ====
Řádek 246 ⟶ 248:
 
== Použitá literatúra ==
;Publikované pramene
* {{Citácia Harvard
| PriezviskoEditora1 = Jech
| MenoEditora1 = Karel
| OdkazNaEditora1 = Karel Jech
| PriezviskoEditora2 = Kaplan
| MenoEditora2 = Karel
| OdkazNaEditora2 = Karel Kaplan
| Rok = 2002
| Titul = Dekrety prezidenta republiky 1940 – 1945 : Dokumenty
| Vydanie = 2.
| Miesto = Brno
| Vydavateľ = Nakladatelství Doplněk
| ISBN = 8072391151
| Strany = 7-43
}}
;Štúdie
* {{Citácia Harvard
| Priezvisko = Jech
| Meno = Karel
| OdkazNaAutora = <!-- Karel Jech -->
| Príspevok = K uzákonění dekrétů prezidenta republiky z let 1940 – 1945
| URLPríspevku =
| PriezviskoEditora = Šutaj
| MenoEditora = Štefan
| OdkazNaEditora = Štefan Šutaj
| Rok = 2004
| Titul = Dekréty Edvarda Beneša v povojnovom období
| Miesto = Prešov
| Vydavateľ = UNIVERSUM
| ISBN = 80-89046-21-5
| Strany = 27-34
}}
* {{Citácia Harvard
| Priezvisko = Pavlíček
Řádek 253 ⟶ 288:
| PriezviskoEditora1 = Jech
| MenoEditora1 = Karel
| OdkazNaEditora1 = <!-- Karel Jech -->
| PriezviskoEditora2 = Kaplan
| MenoEditora2 = Karel
| OdkazNaEditora2 = <!-- Karel Kaplan -->
| Rok = 2002
| Titul = Dekrety prezidenta republiky 1940 – 1945 : Dokumenty