Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky
d odkaz fix.
Riadok 64:
Prvé zmienky o osídlení Derbentu pochádzajú z [[8. storočie pred Kr.|8. storočia pred Kr.]] Do [[4. storočie|4. storočia po Kr.]] bol súčasťou Kaukazského Albánska a jeho hlavným mestom. Vtedy sa nazýval Albana. Dnešné pomenovanie Derbent vzniklo z [[perzské jazyky|perzského]] Darband, čo v preklade znamená zavreté brány. Tento názov sa ujal na prelome 5. a [[6. storočie|6. storočia]], kedy bolo mesto pod správou [[Perzská ríša|perzského]] kráľa [[Kavadh I.|Kavadha I.]] z dynastie Sasánovcov. Predpokladá sa, že hradby a citadelu dal vybudovať jeho syn [[Khosrau I.]] Derbent sa tak stal významným prístavom a predsunutou strážou ríše. V 5. a 6. storočí mesto zohrávalo kľúčovú úlohu pri šírení [[kresťanstvo|kresťanstva]] na Kaukaze.
 
V 30. rokoch 7. storočia mesto napadli [[Chazari]]. V roku [[654]] sa ho zmocnili Arabi. Presadili [[islam]] a založili tu dôležité centrum štátnej administratívy. Žil tu aj kalif [[Hárún ar-Rašíd]], vďaka ktorému v meste prekvital obchod a remeslá. Podľa arabských letopiscov bol Derbent v [[9. storočie|9. storočí]] s počtom obyvateľov vyše 50 000 najväčším kaukazským mestom. V [[10. storočie|10. storočí]] zanikol [[arabský kalifát]] a Derbent sa stal hlavným mestom emirátu. Emirát často viedol sebazničujúce vojny so svojimi kresťanskými susedmi. Nakoniec nad nimi zvíťazil a prosperoval až do čias [[Mongoli (etnikummongolské jazyky)|mongolského]] vpádu v roku [[1239]].
 
V [[14. storočie|14. storočí]] mesto okupovali [[Tamerlán]]ove vojská. V roku [[1437]] sa ho zmocnil [[Azerbajdžan]]. V [[16. storočie|16. storočí]] Derbent slúžil ako bojové pole v konfliktoch medzi [[Osmanská ríša|Tureckom]] a Perziou. Na začiatku [[17. storočie|17. storočia]] sa Derbent dostal pod úplnu správu Peržanov.