Mária Habsburská: Rozdiel medzi revíziami

Sobáše Ľudovíta s Máriou a Ferdinanda s Annou a vzájomné nástupnícke práva boli [[Viedenský kongres (1515)|dohodnuté roku 1515 vo Viedni]] cisárom [[Maximilián I. (Svätá rímska ríša)|Maximiliánom I. Habsburským]], Vladislavom Jagelovským a [[ŽigmundomŽigmund I. Starý|Žigmundom I. Starým]]. Za Ľudovíta sa Mária vydala [[13. január]]a [[1522]] v [[Budín|Bude]]. [[1. jún]]a [[1522]] bola [[Korunovácia|korunovaná]] za českú kráľovnú (za uhorskú už korunovaná bola). Mária však bola kráľovnou len štyri roky a sedem mesiacov. [[29. august]]a [[1526]] Ľudovít zomrel v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]]. Z manželstva sa nenarodili deti a českú a uhorskú korunu tak nakoniec získal Máriin brat [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand]], manžel Ľudovítovej sestry [[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Anny]].

Mária sa znovu nevydala a jej šanca na osobnú vládu prišla o štyri roky neskôr. Jej teta [[Margaréta Habsburská (1480 – 1530)|Margaréta]] zomrela [[1. december|1. decembra]] [[1530]] a pre Máriu sa tak uvoľnila pozícia [[Nizozemskí miestodržitelia|guvernérky sedemnástich holandskýchnizozemských provincií]].

[[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] svoju sestru Máriu ustanovil roku 1531 za miestodržiteľku Holandska a na tomto poste zostala až do roku [[1555]], kedy ju vystriedal knieža [[EmmanuelEmanuel PhilibertFilibert Savojský (1528 - 1580)|Emanuel Filibert Savojský]]. Už na začiatku jej vlády došlo v Bruseli k povstaniu vyvolanom tlakom cisára na finančnú a vojenskú pomoc proti tureckému sultánovi. Krátko potom došlo k prírodnej katastrofe, kedy rozbúrené more strhlo hrádze a domy. Mária prestala náročnú situáciu zvládať a zrútila sa.