Verzia z 00:46, 3. apríl 2018 upraviť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 093 editací →‎Noc v mytológii: wl ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 15:23, 15. máj 2018 upraviť vrátiť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 606 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 3: == Nástup noci == Prechodný čas medzi dňom a nocou sa nazýva [[súmrak]]. Vtedy obloha tmavne a môžeme na nej vidieť objekty, ktoré sa počas dňa strácajú na oblohe prežiarenej Slnkom. Ako prvé sa väčšinou zjavujú [[planéta\|planéty]] a jasné [[hviezda\|hviezdy]]. Až po skončení astronomického súmraku môžeme na oblohe pozorovať voľným okom aj niektoré iné objekty, ako sú telesá [[Slnečná sústava\|Slnečnej sústavy]] a hviezdy, tzv. [[~~deep-sky]]~~objekt hlbokého vesmíru\|objekty hlbokého vesmíru]]. == Obloha v noci == Najpočetnejšie voľným okom viditeľné telesá na nočnej oblohe sú hviezdy. Za vhodných podmienok človek vidí voľným okom asi 3 000 hviezd. Počas bezmesačnej noci vrhá nočná obloha na Zem asi stomiliónkrát menej [[svetlo\|svetla]] ako cez deň. Pokiaľ je obloha zatiahnutá hustými [[oblak]]mi, vzrastie tento rozdiel až na miliardukrát. Väčšina svetla (až 90 %), ktoré ožaruje nočnú [[Zem]], má však slnečný pôvod. Ide najmä o odrazené svetlo planét, rozptýlenie slnečného svetla na mikroskopických časticiach v Slnečnej sústave (niekedy je toto osvetlenie natoľko výrazné, aby sa dalo pozorovať ako tzv. [[zodiakálne svetlo]]), a samotný svit [[vzduch]]u. Vzduch vo vysokých vrstvách atmosféry sám od seba mierne svieti a to jednak kvôli [[ultrafialové žiarenie\|ultrafialovému žiareniu]] zo [[Slnko\|Slnka]], ktoré ho osvetľovalo cez deň, a jednak kvôli [[slnečný vietor\|slnečnému vetru]], ktorý ho takisto budí k žiareniu. Veľmi silnú žiaru vzduchu spôsobenú slnečným vetrom nazývame [[polárna žiara]]. Vďaka svetielkovaniu vzduchu je tiež obloha v blízkosti [[Obzor (Zem)\|obzoru]] svetlejšia ako obloha v blízkosti [[zenit]]u. Pokiaľ je [[Mesiac]] vo [[Fáza Mesiaca\|fáze]], v ktorej ho možno pozorovať na nočnej oblohe, výrazne prežaruje oblohu svetlom. Počas [[spln]]u prestávajú byť viditeľné slabé hviezdy a ~~deep-sky~~objekt hlbokého ~~objekty~~vesmíru. Mesiac, aj keď nie je v splne, vrhá svojím svetlom v noci ľahko pozorovateľné [[tieň\|tiene]]. Jediný ďalší objekt Slnečnej sústavy žiariaci tak jasne, že je schopný v noci vrhať tiene, je [[Venuša]], tretie najjasnejšie teleso na oblohe. Kvôli veľkej prežiarenosti oblohy je čas okolo splnu nevhodný na pozorovanie ~~deep-sky~~objektov hlbokého vesmíru a [[meteor]]ov. Množstvo rozptýleného svetla v atmosféra a tým aj viditeľnosť objektov ovplyvňujú aj ďalšie faktory, napríklad znečistenie atmosféry. == Polárna noc == Riadok 19: == Noc v mytológii == [[Súbor:William-Adolphe Bouguereau (1825-1905) - La Nuit (1883).jpg\|right\|thumb\|Umelecké zobrazenie bohyne noci: [[William-Adolphe Bouguereau]] ([[1825]] – [[1905]]) – ''La Nuit'' ([[1883]])]] V [[grécka mytológia\|gréckej mytológii]] existovala bohyňa noci [[Nyx]] (latinsky Nox), ktorá bola zároveň stelesnenou nocou~~. V rímskej mytológii jej zodpovedala bohyňa [[Nox]]~~. Bohyňu Nyx zobrazovali starí Gréci zriedkavo – keď ju zobrazili, mala podobu ženy v tmavom rúchu spravidla so zahalenou tvárou. Chrámy a sochy jej nestavali. Okrem boha večného svetla [[Aiter]]a a bohyne večnej tmy [[Hemera\|Hemery]] sa stala matkou mnohých menej obľúbených bohov a bohýň: [[Thanatos (boh)\|Tanata]], [[Hypnos\|Hypna]], [[Cháron (mytológia)\|Chárona]], [[Nemesis (mytológia)\|Nemesidy]], [[Apate]] a skupín bohýň – bohyne [[Kéry]], podľa niektorých genealógií aj [[Erínye]] a [[Hesperidky]]. == Externé odkazy ==

Noc: Rozdiel medzi revíziami