Ferdinand I. (Bulharsko): Rozdiel medzi revíziami

Časť svojho života prežil na Slovensku (najmä v [[Kaštieľ Svätý Anton|kaštieľoch]] vo [[Svätý Anton (obec)|Sv. Antone]] a na [[Predná Hora|Prednej Hore]]) kde vystupoval ako ''gróf Muránsky''.

Narodil sa vo Viedni vo významnej a starej šľachtickej rodine [[Sasko-cobursko-gothajská dynastia|Coburgovcov]]. Jeho otec bol [[August Ľudovít Viktor Coburg]] ([[1818]]{{--}}[[1861]]) a matka [[Klementína Orleánska]] ([[1817]]{{--}}[[1907]]). Svoje detstvo strávil striedavo v [[Paríž]]i a vo Viedni. Vo Viedni sa zdržiaval hlavne vo viedenskom coburgovskom paláci, ale i na panstve a zámku [[Ebenthal]] na [[Moravské pole|Moravskom poli]] v Rakúsku<!-- vzdušnou žiarou asi 10km od Malaciek -->. Mal dvoch bratov a dve sestry. Ako príslušník významného šľachtického európskeho rodu dostal okrem civilného vzdelania tiež vojenské vzdelanie vo Viedni. Po skončení štúdií nastúpil k armáde, kde pôsobil ako poručík 11. c. k. jazdeckého pluku a zároveň bol neskôr aj nadporučíkom maďarského [[Honvéd|honvédskeho]] vojska.

Vo Viedni im bol predstavený mladý a vzdelaný princ Ferdinand von Sasko-cobursko-gothajský. Coburgova rodina však s jeho nástupom na bulharský trón nesúhlasila, ale aj napriek tomu Ferdinand pokračoval v rokovaniach. Svoj nástup na trón podmieňoval tým, že s jeho zvolením za bulharského cára musí súhlasiť [[Rusko]] a [[Turecko]]. Keď mal iba 26 rokov tajne odišiel do Bulharska a 7. júna [[1887]] vo [[Veliko Tărnovo (mesto)|Velikom Tărnove]] prisahal na ústavu, čím sa ujal vlády ako bulharský princ. Týmto krokom bola čiastočne vyriešená tzv. „bulharská kríza“. Po svojom nástupe na trón sa veľmi rýchlo naučil po bulharsky. Čoskoro sa ukázalo, že si zvolil veľmi ťažkú a náročnú cestu, lebo Bulharsko bolo dovtedy pod nadvládou Turecka. Svoje politické schopnosti upriamil na zahraničnú politiku a podarilo sa mu získať získať spojencov za boj za nezávislosť od Turecka, ale aj od Ruska. V roku [[1908]] vyhlásil Bulharsko za nesávislénezávislé a 5. októbra [[1908]] sa dal korunovať za bulharského cára. Počas jeho vlády krajina urobila značný pokrok v mnohých sférach – politickej, ekonomickej, kultúrnej ako aj obrannej.

Pretože rodné Rakúsko mu odmietlo poskytnúť azyl odcestoval z Bulharska vlakom do svojho rodinného sídla v meste [[Coburg]] v [[Bavorsko|Bavorsku]]. Tam sa potom venoval najmä herbárom a zbierkam hmyzu. V roku 1925 bol zvolený za člena nemeckej akadémie vied [[Leopoldina]]. V rokoch 1930 až 1933 podnikol niekoľko expedícií do východnej Afriky, Egypta a Sudánu, z ktorých priniesol vtáky, pre ktoré nechal postaviť približne sto voliér na dvore svojej vily. Stal sa čestným členom nemeckej ornitologickej spoločnosti a za prínos pre rozvoj vedy (ornitológie a botaniky) získal v roku 1942 čestný doktorát univerzity [[Erlangen]]. Okrem dvoch sídiel v Bavorsku v období medzi rokmi [[1930]]{{--}}[[1944]] niekoľkokrát navštívil aj rodinné [[Kaštieľ Svätý Anton|sídlo]] v [[Svätý Anton (obec)|Svätom Antone]] na strednom [[Slovensko|Slovensku]]. (Od roku 1826 patrila obec Coburgovcom a jeho brat bol vlastníkom [[Kaštieľ Svätý Anton|kaštieľa]].) Pri príležitosti 80. narodenín, ktoré oslavoval práve vo Svätom Antone, získal 26. februára 1941 čestné občianstvo mesta Coburg.<ref>Harald Sandner: ''Coburg im 20. Jahrhundert. Die Chronik über die Stadt Coburg und das Haus Sachsen-Coburg und Gotha vom 1. Januar 1900 bis zum 31. Dezember 1999 – von der „guten alten Zeit“ bis zur Schwelle des 21. Jahrhunderts''. Verlagsanstalt Neue Presse, Coburg 2002, ISBN 3-00-006732-9, S. 172</ref> Po roku 1944 sa už na Slovensko nevrátil a žil v Coburgu, kde zomrel 10. septembra 1948 vo veku 87 rokov. Je pochovaný v krypte tamojšieho kostola Svätého Augustina.