Gustave Eiffel: Rozdiel medzi revíziami

Počas jeho mladosti naňho veľmi silno vplývali jeho strýkovia Jean-Baptist Mollerat a Michael Perret, obidvaja chemici. S mladým Eiffelom trávili veľa času, do hlavy mu vtĺkali všetko od chémie a banského priemyslu až po [[náboženstvo|náboženské]] a [[filozofia|filozofické]] otázky. V škole bol Eiffel extrémne šikovný a talentovaný, ale nebol študijný typ. Počas navštevovania strednej školy v ''Lycee Royal'' bol nespokojný so svojim štúdiom a cítil, že hodiny v škole sú pre neho len akousi stratou času. Asi dva roky pred ukončením školy Eiffel našiel svoje študijné smery, v ktorých sa vzhliadol, bola to [[Historická veda|história]] a [[literatúra]].

Pokračoval na škole v Collège Saint Barbe College v [[Paríž]]i, aby sa pripravil na náročné skúšky na ''École Polytechnique''. ''École Polytechnique'' bola, a stále je najprestížnejším [[inžinier]]skym [[inštitút]]om vo Francúzsku. Eiffelova prihláška na ''École Polytechnique'' bola odmietnutá, dostal sa na ''École Centrale des Arts et Manufactures'' v Paríži.

''Ecole Centrale'' bola súkromná škola, známa ako jedna z top škôl inžinierstva v [[Európa|Európe]]. Obchody Eiffelovej matky, ktorej firma sa špecializovala na spracovanie oleja, zabezpečili dostatočný príjem pre rodinu a zostalo aj na zápis Eiffela na súkromnú školu, kde študoval chémiu. Eiffel promoval na tejto škole v roku [[1855]]. Po promóciách mu strýko ponúkol prácu vo fabrike na výrobu octu v Dijon-eDijone, vo Francúzsku. Rodina sa však so strýkom nepohodla a Eiffel čoskoro prijal zamestnanie vo firme, ktorá sa zaoberala konštrukciou železničných mostov.

Prvým, kto sprostredkoval Eiffelovi zákazku, bol [[Charles Nepveu]] ako jednému z mnohých projektových manažérov pre stavbu železničných mostov vo Francúzsku. Jeho prvou zákazkou bola stavba priehradového mostu cez rieku [[Garonne]] v [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], kde si v praxi overil vtedy novú metódu zakladania pilierov pomocou stlačeného vzduchu. Počas procesu výstavby, sa vedúci inžinieri len prizerali, zatiaľ čo Eiffel sa naplno pustil do celého projektu. Nepveu si všimol kvalitne odvedenú prácu mladého Eiffela a poveril ho prácou aj na iných stavbách, kde boli potrební projektoví manažéri železničných mostov. Počas realizácie týchto projektov Eiffel spoznal významných inžinierov doby. Možno, keby si ho Nepveu nevšimol a nepodporoval jeho talent, Eiffel by sa nikdy nestal takým významným, akým sa neskôr stal.

V rokoch 1852 – 55 študoval [[chémia|chémiu]] na škole umení a remesiel [[Ecole centrálecentrale des arts et manufactures]] v Paríži. Chcel sa zamestnať v strýkovej fabrike na ocot. Začal pracovať pre železiarstvo, ktoré čoskoro zabrali [[železnice]]. Neskôr bol administratívnym úradníkom pre Západné dráhy. Od roku 1858 sa venoval veľkým železným konštrukciám, ako stavbe železných mostov. Pri zakladaní [[pilier]]ov uplatňoval nové metódy za použitia stlačeného vzduchu. Roku 1865 založil v Levallois-PerretuPerrete továreň na výrobu strojov potrebných pri stavbe mostov. Viedol ju 20 rokov až do roku 1890, kedy ju predal akciovej spoločnosti.

''Eiffel et Cie.'' To bola Eiffelova poradenská a konštrukčná firma s podporou Belgickéhobelgického inžiniera Téophila Seyriga, zainteresovaná v medzinárodnom projekte navrhnúť a postaviť 160 metrov dlhý most cez rieku Douro, medzi Porto a Vila Nova de Gaia v Portugalsku. Jeho projekt zvíťazil vďaka kráse, štruktúre, priezračnosti, cene. Bola na ňom použitá neobvyklá technológia konštrukcie dizajnu vynájdená Maxwellom v r. 1864. Ďalším veľdielom je Pont Maria Pia, oblúková klenba nesúca jednokoľajovú železnicu skrz piliere, ktoré stužujú celý most v jeden celok. Konštrukcia postupovala veľmi rýchlo a most bol dokončený v čase kratšom ako 2 roky. Most bol slávnostne otvorený kráľom D. Luisom a kráľovnou D. Maria Pia, po ktorej bol most pomenovaný. Most bol do roku [[1991]] (114 rokov) používaný, až pokiaľ bolnebol vymenený mostom S. Johna, navrhnutým inžinierom Edgarom Cardosom. Eiffel postavil niekoľko železných železničných mostov v horskom masíve, tak ako aj viadukt v Rouzat a Bouble. Tie sú stále používané miestnymi vlakmi a boli postavené v neskorých 60. rokoch 19. storočia.

V roku 1887 sa Eiffel stáva spolupracovníkom Ferdinanda de Lessepsa, ktorý sa pokúšalapokúšal postaviť kanál cez Panamský prieplav. Eiffelovou úlohou bolo navrhnúť a skonštruovať 10 vzdúvadiel prieplavu. NičCelý menej,projekt celý projektvšak trpel zlým vedením a hospodárením a nakoniec skolaboval s obrovskými stratami. Eiffelova reputácia veľmi utrpela, keď bol zapletený do pozadia finančných škandálov de Lessepsa a podnikatelia mu začali vracať projekty. Eiffel sám nemal žiadnu spojitosť s peniazmi a neskôr bol súdom zbavený viny. Morálna vina mu však nikdy nebola odpustená, pretože Francúzsko muselo Panamský prieplav v roku 1904 predať USA a tie ho dokončili v roku 1914.

Eiffel zomrel 27.12.1923 v jeho sídle v Rue Rabelais v Paríži. Je pochovaný na CimetiéreCimetière de Levallois-Perret. Najväčším tromfom jeho odvážnych stavieb bolo matematické majstrovstvo. Jeho presné výpočty využívali aj konštruktéri amerických mrakodrapov. Venoval sa aerodynamike a jeho poznatky využili v civilnom letectve aj v raketových technológiách. Ku koncu života projektoval aj vojenské lietadlá.

To, čo najviac pôsobilo na Eiffelovu prácu; bola samotná doprava. Ľudia z celého sveta požadovali bezpečný prechod cez rieky a bol citeľný nedostatok mostov. Budovaním týchto mostov si Eiffel získal reputáciu ako inžinier, čo mu umožňovalo sa pustiť do väčších a zložitejších projektov v jeho neskoršom živote. Mosty, ktoré skonštruoval, môžeme nájsť po celom svete. Samotné mosty dovolili rýchlejšiu a dostupnejšiu prepravu a vzrast obchodu v miestach, v ktorých boli skonštruované. Mnoho Eiffelových mostov si nevyžadovalo prácu skúsených robotníkov na zostavenie, čo prinieslo ohromné ekonomické výhody.

Stala sa ohniskovým bodom výstavy Exposition Universelle (1889), pritiahla milióny ľudí do Paríža. Skoro 2 milióny ľudí navštívili Eiffelovku v roku 1889. Veža sa rýchlo stala turistickou atrakciou a priniesla francúzskej ekonomike ohromné množstvo peňazí do siete francúzskej ekonomiky. Pôvodne bola označovaná ako ohavná stavba, bolo plánované, že sa ľahko zdemoluje po ukončení výstavy. Ale, rýchlo sa stala národným symbolom Francúzska a priniesla pocit hrdosti ľuďom, ktorí tu žijú. Pri jej výstavbe použil Eiffel nové metódy ako napríklad montáž bez lešenia, nitovanie stlačeným vzduchom. Do roku 1929 bola najvyššou stavbou sveta. Prekonal ju až mrakodrap Chrysler Building. Veža bola pôvodne vysoká 312,27 metra, dnes je to 324 spolu s anténami. Funguje aj ako televízna veža pre viaceré francúzske stanice. Každých sedem rokov dostáva nový náter. Na Slovensku je málo známy fakt (a tým aj vo svete), že spolupracovníkom Eiffela aj na stavbe jeho veže bol slovenský inžinier Ján Čiernihaus/Feketeházy (1842 – 1927), rodák zo Šale.

Socha slobody bola francúzskym darom Spojeným štátom americkým. Eiffelov úžasný dizajn vnútornej štruktúry sochy povolilumožnil, aby sa socha preniesla z papiera do skutočnosti. Socha zobrazuje rešpekt a priateľstvo, ktoré bolo medzi USA a Francúzskom. Socha slobody sa rýchlo stala symbolom slobody a priniesla pocit pýchy do sŕdc obyvateľov. Socha sa stala výbornou turistickou atrakciou a mnoho ľudí z celého sveta ide do New Yorku iba kvôli Statue of Liberty. Pár Američanov žijúcich vo Francúzsku sa zaslúžilo o to, že asi {{km|2|m}} južne od miesta, kde stojí Eiffelova veža dnes, môžeme nájsť Sochu slobody v mierke 1:4 z bronzu.

Možnosti, ktoré priniesla priemyselná revolúcia, priniesli aj veľa zmien. Práve Eiffel mal možnosť pracovať na viacerých projektoch v rozdielnych destináciách. Súťaživosť o projekty mala extrémne vysokú úroveň a meno inžiniera hralo veľkú rolu pre získanie projektu. Ale ďalšou výzvou počas Eiffelovho života bolo zavedenie nových konštrukčných materiálov. Po uvedení nových materiálov, ktoré však neboli ešte overené, inžinieri veľmi riskovali pri ich používaní. Veľa mostov, ktoré Eiffel postavil, boli z ocele, ktorej Eiffel pomáhal v razení si cesty. Niektoré z jeho pokrokov zahŕňali : vývoj hydraulických lisov, ktoré robotníkom umožňovali hlbšie položiť základy mostu pod vodu; vytváranie tzv. pavučín v konštrukciách, ktoré odolávali vysokýmsilným poryvom vetra; používal tepaný kov pre mostové konštrukcie, pretože bol flexibilný a odolával silnému vetru; zakrivoval okraje mól, aby vytvoril stabilnejší základ; vývoj systému spustenia na vodu, vďaka ktorému sa kusy konštrukcie dostávali jednoduchšie na svoje miesto. Eiffelova vynaliezavosť a genialita ho predurčili vytvárať famózne koncepcie a stavať najznámejšie stavby sveta.

Gustav Alexander Eiffel dostal veľa rôznych vyznamenaní. V roku 1889 bol zvolený do [[Akadémia vied|Akadémie vied]]. Výsledky svojich mechanických výpočtov a experimentálneho pátrania uložil v početných pamätných spisoch (Mémoire présenté áà ľappuil'appui du projet définitif du viadueviaduc de Garabit. 1889, Conférence de G. Eiffel. sur la tour de 300 métresmètres. 1889 a iné).

Nemal len technický talent, ale aj obchodný. Podpísal kontrakt na [[inžinierske práce]] na [[Suezský prieplav|Suezskom prieplave]]. V roku 1888 prepukol najväčší finančný škandál storočia a Eiffel bol jeho súčasťou. Ferdinand de LessepsaLesseps, majiteľ firmy, ktorý si vyžiadal na postavenie kanála za spolupracovníka Eiffela, pri svojom projekte [[prieplav]]u zbankrotoval a spreneveril peniaze na výstavbu. Bol odsúdený k dvojročnému väzeniu a finančnej pokute. Eiffelovi sa podarilo pred súdom očistiť až v roku 1893.

* [[1882]] – most cez rieku Dordogne pri Bergeraku, mosty na trati Asturias (Španielsko), most pri Saigone (Vietnam), krytá tržnica v Bordeaux (Francúzsko)