Spišský záloh: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
bratranec a iné
Riadok 3:
 
== Čo predchádzalo zálohu ==
V roku [[1335]] sa vo [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšegráde]] uskutočnilo stretnutie troch panovníkov (pod patronátom uhorského [[Karol I. (Uhorsko)|Karol I. Róberta]]) na ktorom bolo potvrdené že poľský kráľ [[Kazimír III. (Poľsko)|Kazimír III. Veľký]] zaplatí českému kráľovi 20 000 kôp [[Pražský groš|pražských grošov]] (českých strieborných hrivien),<!-- pražská hrivna bola 48 až 64 grošov. Groš približne 4 g (3,5 až 3,7). Mohlo to byť teda 20000 x 48 až 64 x 4 gramy= 20x50x4kg = 4tony (požiadvka z Trenčína bola 30 000 -->čo predstavovalo asi 4 tony striebra za to, že sa český kráľ [[Ján (Čechy)|Jána Luxemburského]] aj jeho syn [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karolom IV. , ktorý mal vtedy 19 rokov]] zrieknu dedičných nárokov navoči Poľské kráľovstvo.
 
V roku [[1410]] bol za cisára [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemecká ríše]] korunovaný uhorský kráľ [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]], ktorý bol synom spomínaného [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] Žigmund sa usiloval o získanie [[Dalmácia|Dalmácie]], ktorú jeho protivník o získanie kráľovskej koruny ([[Ladislav (Neapolsko)|Ladislav Neapolský]]) predal [[Benátska republika|Benátčanom]]. Na vedenie vojny potreboval peniaze a tak si od svojho švagra poľského kráľa [[Vladislav II. (Poľsko, 1386)|Vladislava II.]] chcel požičať (nakoniec dostal 37 tisíc kôp) a ako zálohu sľuboval trinásť spišských miest a obcí.
 
== Vzťahy medzi Poľskom a Uhorskom ==
V roku [[1409]] Žigmund uzavrel spojenectvo s [[Rád nemeckých rytierov|Rádom nemeckých rytierov]] proti Poľsku. Ako rímsky cisár bol totiž ich ochrancom. Po ich [[Bitka pri Grunwalde|porážke pri Grünwalde]] (1410) nutne potreboval urovnať vzťahy so svojím švagrom, bývalým protikandidátom o získanie uhorského trónu a poľským kráľom [[Vladislav II. (Poľsko, 1386)|Vladislavom II. Jagelovským]]. V roku 1410 sa Žigmund v [[Kežmarok|Kežmarku]] stretol s bratombratrancom poľského kráľa, litovskéholitovským kniežaťakniežaťom [[Vytautas|VitoldaVitoldom]]. Žigmund prisľúbil, že bude u Veľmajstra rádu žiadať zastavenie bojov rytierov s Poľskom.
 
19. októbra [[1411]] bola vo Vyšných Šromovciach (Sromowce Wyźne v dnešnom Poľsku) podpísaná zmluva o prímerí medzi Poľskom a Uhorskom, ktorou sa Poľsko zaviazalo zastaviť boje voči Rádu a Žigmund zase k tomu, že Rád nenapadne Poľsko. Prímerie malo trvať do 15. augusta 1412, rovnako tak došlo k dohode o stretnutí oboch panovníkov. To sa uskutočnilo 15. marca 1412 na [[Ľubovniansky hrad|Ľubovnianskom hrade]], kde sa králi údajne dohodli na spoločnom boji proti Rádu.