[[Súbor:Právo stanné 1920.gif|thumb|Vyhlásenie stanného práva v [[Brno|Brne]] v roku [[1920]]]]
'''Stanné právo''' ([[kalk]] z nem. {{deu|''Standrecht''}}) alebo '''štatárium''' (z {{lat. |''iudicium statarium''}} < ''iudicium'' = {{--}}súd, rozsudok, súdne vyšetrovanie + ''stare'' = {{--}}stáť) je mimoriadny [[právny režim]] v celom [[štát]]e alebo v jeho časti počas [[výnimočnýVýnimočný stav|výnimočného stavu]], s cieľom potlačenia trestnej činnosti, keď sa fungovanie civilnej moci považuje za nedostatočné.<ref>Báliková, J. a kol. Ilustrovaná encyklopédia ľudskej vzdelanosti. Reader's Digest Výber, Bratislava, 2009, s. 297</ref>. Charakterizuje sa prísnejšími trestmi za trestné činy (spravidla trestmi smrti), zrýchleným trestným konaním a pozastavením niektorých občianskych práv a slobôd.
Vyhlasuje sa v prípade bezprostredného ohrozenia štátu alebo bezpečnosti občanov, čiže pri [[občianska vojna|občianskej vojne]] (prípadne veľkých občianskych nepokojoch) alebo pri napadnutí štátu.
Súdy zriaďované v prípade vyhlásenia stanného práva sa označujú ako stanné súdy. Na území [[Slovensko|Slovenska]] mali charakter takýchto súdov mimoriadne ľudové súdy, zriadené podľa [[Benešovenariadenia dekréty|BenešovýchSlovenskej dekrétov]]národnej vrady rokuč. [[33/1945]] Zb. n. SNR z 15. mája 1945 o potrestaní fašistických zločincov, vokupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva, v ktorých po maximálne trojdňovom súdnom konaní vynášali rozsudky senáty, ktoré sa skladali z neprávnikov.
V [[ČSRČesko-Slovensko|Česko-Slovensku]] sa inštitút stanného práva definitívne zrušil [[zákon]]omzákonom č. 178/1990 Zb., ktorým sa vypustila patričná časť (§ 307–314307{{--}}314) zákona č. 141/1961 Zb.
