Páskované železné rudy: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
Peko (diskusia | príspevky)
infobox
Riadok 1:
{{dobrý článok}}
{{Infobox hornina
[[Súbor:Black-band ironstone (aka).jpg|thumb|2,1 miliardy rokov starý blok páskovanej železnej rudy, z geologického múzea v Dráždanoch]]
|Názov = Páskované železné rudy
 
|Obrázok = Black-band ironstone (aka).jpg
[[Súbor:Black-band |Popis ironstoneobrázka = (aka).jpg|thumb|2,1 miliardy rokov starý blok páskovanej železnej rudy, z geologického múzea v Dráždanoch]]
|Zaradenie = [[usadená hornina]]
|Zloženie = [[magnetit]], [[hematit]], [[chamosit]], [[kremeň]], [[rohovec]], [[Bridlica (sediment)|bridlica]]
|Akcesórie = [[pyrit]], [[ilmenit]]
|Textúra = vrstevnatá
|Farba = červená, bordová
|Hustota =
}}
'''Páskované železné rudy''' (z angl. ''banded iron formations'', tiež známe pod skratkou BIF) sú charakteristický typ [[usadená hornina|usadenej]] [[železná ruda|železnej rudy]], ktorý vznikal hlavne v [[proterozoikum|proterozoiku]] a [[archaikum|archaiku]] pred asi 1,8 až 3,8 miliardami rokov. Sú však známe aj mladšie výskyty týchto hornín. Skladá sa z opakujúcich sa vrstiev oxidov [[železo|železa]], z ktorých je najdôležitejší [[magnetit]] (Fe<sub>3</sub>O<sub>4</sub>), [[hematit]] (Fe<sub>2</sub>O<sub>3</sub>) a niektoré silikáty železa ([[chamozit]]), ale tiež na železo chudobných vrstiev tvorených [[bridlica (sediment)|bridlicami]] a [[rohovec|rohovcami]] alebo [[pyrit]]om. Pri vyššom stupni [[metamorfóza (geológia)|metamorfózy]] sa tieto horniny menia na železité [[svor (hornina)|svory]], železité [[kremenec (hornina)|kremence]] ([[itabarit]]y) alebo [[jaspilit]]y. Sú preto niekedy zaraďované medzi metamorfované ložiská nerastných surovín. Páskované železné rudy sú dnes ekonomicky najdôležitejšími rudami železa na Zemi<ref>[http://www.geology.cz/aplikace/encyklopedie/term.pl?zelezo http://www.geology.cz - On-line Geologická encyklopedie] (Online) prístup: 16.11.2008</ref>, tvoria až 95 % svetových zásob železa<ref>Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I., 2006. ''Nerastné suroviny.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 179 s.</ref>. Obsah železa v týchto horninách zvykne byť vyšší ako 15 %.