Vietnamčina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
d d
d +ref
Riadok 36:
}}</ref>.
 
Medzi austroázijskými jazykmi má najväčší počet hovoriacich, niekoľkokrát viac ako ostatní členovia skupiny spolu.<ref>{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=fiavPYCz4dYC&pg=PA264&dq=austroasiatic+languages+number+speakers&hl=en&sa=X&ei=qRcBVPyJHsj3iwKBnICQAw&ved=0CB0Q6AEwAA#v=onepage&q=austroasiatic%20languages%20number%20speakers&f=false|title=Languages of the Himalayas: An Ethnolinguistic Handbook|pages=264|author=George van Driem|year=2001|publisher=[[Brill Publishers]]|quote=Of the approximately 90 millions speakers of Austroasiatic languages, over 70 million speak Vietnamese, nearly ten million speak Khmer and roughly five million speak Santali.}}</ref> Slovná zásoba je čiastočne prevzatá z [[Čínština|čínštiny]], čo je výsledok čínskej nadvlády nad Vietnamom. Neskôr do jazyka pribudli aj slová z francúzštiny (19. storočie) a angličtiny (súčasnosť). V minulosti sa používalo upravené [[čínske písmo]] nazývané [[chữ nôm]] s nárečovou výslovnosťou. Dnešná vietnamská abeceda (chữ quốc -ngữ) používa [[latinské písmo]] s pridanými [[Diakritické znamienko|diakritickými znamienkami]] pre tóny na niektorých písmenách. Moderná vietnamčina je z 19. storočia.<ref name="JS:hs"/>
 
Periodizácia dejín vietnamčiny<ref name="JS:hs"/>:
* priedvietnmské obdobie (vietnamčina a [[muongčina]] tvorili jeden jazyk)
* protovietnamské obdobie (pred vznikom [[sinovietnamčina|sinovietnamčiny]])
* archaické vietnamské obdobie (koniec [[10. storočie|10. storočia]])
* staré vietnamské obdobie
* stredné vietnamské obdobie
* moderné vietnamské obdobie
 
Má päť dialektov, ktoré sa delia podľa geografickej lokality.<ref>Sources on Vietnamese variation include: Alves (forthcoming), Alves & Nguyễn (2007), Emeneau (1947), Hoàng (1989), Honda (2006), Nguyễn, Đ.-H. (1995), Pham (2005), Thompson (1991[1965]), Vũ (1982), Vương (1981).</ref>
Řádek 42 ⟶ 50:
== Referencie ==
{{preklad|en|Vietnamese language|867624836}}
{{Referencie}}|refs=
 
<ref name="JS:hs">{{Citácia knihy
| priezvisko = Genzor
| meno = Jozef
| odkaz na autora = Jozef Genzor
| titul = Jazyky sveta : história a súčasnosť
| odkaz na titul = Jazyky sveta : história a súčasnosť
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Lingea
| rok = 2015
| isbn = 978-80-8145-114-0
| počet strán = 686
| strany = 381-383
}}</ref>
 
}}
 
== Iné projekty ==