Philippe Pétain: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa v [[Cauchy-à-la-Tour]] na severe Francúzska. V roku [[1876]] vstúpil do armády, absolvoval viaceré vojenské školy vrátane [[École spéciale militaire]] v Paríži. Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] sa vyznamenal v [[prvá bitka na Marne|prvej bitke na Marne]] aj počas [[bitka o Verdun|bitky o Verdun]]. Vďaka svojim vojenským schopnostiam a veľkej popularite sa v roku [[1917]] stal vrchným veliteľom francúzskej armády. Po vojne dosiahol v roku [[1934]] post ministra vojny. Už nasledujúciNasledujúci rok sa stal štátnym sekretárom, v tejto funkcii presadzoval politiku [[appeasement]]u voči Nacistickému Nemecku.

Na začiatku [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] ho ministerský predseda [[Paul Reynaud]] spolu s generálom [[Maxime Weygand|Maximom Weygandom]] a plukovníkom [[Charles de Gaulle|de Gaullom]] uviedol do funkcie vo vojenskej rade. Toto trio malo za úlohu vniesť do francúzskej armády novú silu a patriotizmus. Ale sociálne a politické roztrieštenie vo Francúzsku bolo príliš veľké, ochota obyvateľstva postaviť sa Nemcom na odpor nebola veľká. Mocné útoky [[Wehrmacht]]u nakoniec zmarili všetky snahy Francúzov o obranu krajiny. Práve v tej dobe vtedajší prezident [[Albert Lebrun]] vyzval Pétaina, aby po rezignácii Maxima Weyganda vytvoril novú vládu. [[22. jún]]a podpísal s Nemeckom [[prímerie]], ktoré prenechávalo nacistom kontrolu nad severom a západom krajiny, vrátane Paríža a celého [[Atlantický oceán|Atlantickéhoatlantického]] pobrežia. Zvyšok, asi 2/5 krajiny, však zostal neokupovaný, novým administratívnym centrom sa stalo mesto [[Vichy]]. (Paríž de jure zostal hlavným mestom).)

Po vojne bol odsúdený kna [[trest smrti|trestu smrti]] za [[vlastizrada|vlastizradu]]. Generál [[Charles de Gaulle|de Gaulle]] (ktorý nastúpil na Pétainovo miesto po konci [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]) mu trest zmiernil na doživotné väzenie.