Gustáv Husák: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa v rodine Nikodéma Husáka a jeho manželky Magdalény, rodenej Fratričovej. Pokrstili ho ako Augustína a toto krstné meno používal na všetkých oficiálnych dokumentoch až do roku [[1945]].<ref name="historyweb-mlade-roky">{{Citácia periodika | priezvisko = Černák | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Mladé roky Gustáva Husáka | periodikum = Historyweb | odkaz na periodikum = | url = https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/mlade-roky-gustava-husaka | issn = 1339-844X | vydavateľ = HistoryWeb.sk | miesto = Banská Bystrica | dátum = 2013-03-07 | dátum prístupu = 2018-12-09 }}</ref> Keď mal pätnásť mesiacov, jeho matka zomrela na tuberkulózu. O pár mesiacov neskôr musel otec narukovať na front, a tak sa o jedenapolročného chlapca i dve staršie sestry Katarínu a Štefániu musela postarať babka. Husák tak štyri roky vyrastal bez otca.<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = Černák | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Gustáv Husák: Ako sa stať komunistom v 20. storočí | periodikum = sme.sk | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/7826458/gustav-husak-ako-sa-stat-komunistom-v-20-storoci.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2015-05-26 | dátum prístupu = 2018-12-09 }}</ref> Husák nemal v povojnovom období jednoduché detstvo a už v tomto veku si musel všetko vybojovať. S pomocou triedneho učiteľa i dúbravského farára<ref name=":0" /> sa dostal na štúdium do [[Gymnázium (Bratislava, Grösslingová 18)|bratislavského štátneho reálneho gymnázia na Grösslingovej ulici]]. Po maturite, ktorú zvládol s vyznamenaním, nastúpil v septembri [[1933]] na Právnickú fakultu UK. V roku [[1937]] ukončil štúdium.<ref name="uk-absolvent">Augustín Husák In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Augustin+Husak | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-09 | miesto = Bratislava}}</ref> V roku [[1938]] získal titul doktor práv<ref name="uk-absolvent" />, začal pracovať ako [[advokátsky koncipient]] u svojho priateľa [[Vladimír Clementis|Vladimíra Clementisa]] a oženil sa 1.9. septembra 1938 sa oženil s herečkou a režisérkou [[Magda Husáková-Lokvencová|Magdou Husákovou-Lokvencovou]].<ref name="historyweb-husak-a-magda">{{Citácia periodika | priezvisko = Černák | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Gustáv Husák a Magda Lokvencová – manželstvo na pozadí politiky | periodikum = Historyweb | odkaz na periodikum = | url = https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/gustav-husak-a-magda-lokvencova | issn = 1339-844X | vydavateľ = HistoryWeb.sk | miesto = Banská Bystrica | dátum = 2014-08-20 | dátum prístupu = 2018-12-09 }}</ref> Mali spolu synov Vladimíra (nar. [[23. október|23. októbra]] [[1944]] v Moskve) a Jána (nar. 1946). Husák bol zatknutý [[6. február]]a [[1951]] v pracovni svojho spolupracovníka zo SNP, generálneho tajomníka [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSS]] [[Štefan Baštovanský|Štefana Baštovanského]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Štrougal | meno = Lubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Ještě pár odpovědí | vydanie = | vydavateľ = Epocha | miesto = Praha | rok = 2011 | počet strán = 198 | url = | isbn = 978-80-7425-116-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> v budove ÚV KSS na Hlbokej ulici v Bratislave. Po návrate z väzenia v roku [[1960]], keď pracoval najprv ako skladník v Pozemnýchpodniku stavbách''Pozemné stavby'' (alebo stavebný robotník), neskôr ako úradník, sa s ním Magda rozviedla (asi pred rokom 1963) a stretávala sa s o 4 roky mladším [[Ctibor Filčík|Ctiborom Filčíkom (nar. 1920)]], ktorého na [[Divadlo Nová scéna|Novej scéne]] aj režírovala.

V roku [[1929]] ako šestnásťročný gymnazista vstúpil do Komunistického zväzu mládeže (Komsomol) napriek tomu, že v tom čase stredoškoláci mali politickú činnosť prísne zakázanú. Husák sa na gymnáziu angažoval v rámci ''Vlčkovho vzdelávacieho krúžku'', ktorý organizoval rôzne osvetové, kultúrne alebo športové činnosti pre študentov. Študent Husák sa postupne vypracoval až na jeho predsedu a prejavil pri tom svoje mimoriadne organizátorské schopnosti i veľkú ambicióznosť.<ref name="historyweb-mlade-roky" /> Už ako prvák na Právnickej fakultu UK vstúpil v roku [[1933]] do [[Komunistická strana Slovenska|Komunistickej strany]]. Od marca 1934 bol redaktorom, (založil?<ref name="historyweb-mlade-roky" />) časopis Šíp. Angažoval sa v študentských spolkoch: Právnik, Spolok socialistických akademikov, neskôr Spolok podunajských akademikov. V celoslovenskom Zväze slovenského študentstva to dotiahol až na funkciu podpredsedu. Husák sa v polovici 30. rokov zaradil k druhej generácii davistov ([[DAV]] vychádzal v rokoch [[1924]]{{--}}[[1937]]), teda vlastne k nasledovníkom [[Vladimír Clementis|Vladimíra Clementisa]] či [[Laco Novomeský|Laca Novomeského]]. Obaja sa stali jeho priateľmi, ktorých si vážil a rešpektoval.

Po komunistickom [[februárový prevrat|februárovom prevrate]] v roku [[1948]] bol spočiatku politicky úspešný, ale v roku [[1950]] bol s [[Vladimír Clementis|Clementisom]], [[Laco Novomeský|Novomeským]] a mnohými ďalšími obvinený z „buržoázneho nacionalizmu“. Vo februári roku [[1951]] bol zatknutý a v apríli roku [[1954]] súdený vo vykonštruovanom [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami]]. Husáka trikrát donútili podpísať priznanie, ale trikrát ho následne odvolal, a tak mu bola vyšetrovacia väzba predĺžená 13-krát, z toho 4-krát bez povolenia prokuratúry.<ref name=":1">Branislav Kinčok: Vyšetrovanec číslo 1940. Gustáv Husák vo vyšetrovacej väzbe Štátnej bezpečnosti (1951 – 1954), Pamäť národa, ročník IX, č 4, UPN 2013, Str. 17. [http://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-04-2013.pdf Online]</ref> Husáka nezlomili ani priame konfrontácie so všetkými spoluobvinenými, ktorí sa priznali a podpísali.<ref name=":1" /> Na vyvrátenie obžaloby Husák žiadal vypočuť súhrnne 63 osôb a k tomu všetkých pracovníkov povereníctva vnútra. Okrem svedka [[Jozef Štaudinger|Jozefa Štaudingera]] súd ostatných odmietol s argumentom, že by vypovedali tak, ako je uvedené v protokoloch, a teda by nepochybne potvrdili záškodnícku činnosť. Najvyšší súd odsúdil Husáka na trest odňatia slobody na doživotie, stratu štátneho občianstva a zákaz vykonávať funkcie v štátnych úradoch a hospodárskych orgánoch po dobu 10 rokov. Bol jedným z mála, ktorí pri procese nepriznali žiadnu vinu.<ref name="JStef">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štefanica | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Vybrané právne aspekty procesu G. HUSÁK a spol. | url = https://www.law.muni.cz/sborniky/dejiny2013/setkani2013.pdf | vydavateľ = Masarykova univerzita | dátum vydania = 2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-09 | miesto = Brno | strany = 346{{--}}362}}</ref>