Spišská Magura: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo
→‎Vymedzenie: formulácia
Riadok 101:
Susedí z juhu s [[Podtatranská brázda|Podtatranskou brázdou]], [[Tatry|Tatrami]] a [[Podtatranská kotlina|Podtatranskou kotlinou]], z východu s [[Levočské vrchy|Levočskými vrchmi]] a [[Spišsko-šarišské medzihorie|Spišsko-šarišským medzihorím]] a na severe s [[Pieniny|Pieninami]]. Západnú a časť severnej hranice tvorí štátna hranica s [[Poľsko|Poľskom]].
 
Spišská Magura sa delí na dva [[podcelok (geomorfológia)|geomorfologické podcelky]]: [[Repisko (geomorfologický podcelok)|Repisko]] na juhozápade a [[Veterný vrch (geomorfologický podcelok)|Veterný vrch]] na severe.<ref>Spracované podľaCelok má tiež 3 [[časť (geomorfológia)|časti]]: {{Citáciav elektronickéhoRepisku dokumentuje to [[Osturnianska brázda]], v podcelku Veterný vrch potom [[Staroveská kotlina]] a
[[Ružbašské predhorie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-25| miesto = Bratislava }}</ref> Hranica medzi podcelkami vedie údolím [[Rieka (prítok Dunajca)|Rieky]] a cez [[Magurské sedlo]]. Najvyšším vrchom pohoria je [[Repisko (vrch v Spišskej Magure)|Repisko]] ({{mnm|1259|w}}) v juhozápadnej okrajovej časti pohoria.
| priezvisko = Kočický
| meno = Dušan
| priezvisko2 = Ivanič
| meno2 = Boris
| titul = Geomorfologické členenie Slovenska
| url = http://www.geology.sk/new/sites/default/files/media/geois/PrehladneMapy/GM_mapa.pdf
| vydavateľ = geology.sk
| dátum vydania = 2011
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2017-10-10
| miesto =
}}</ref> Hranica medzi nimi vedie údolím [[Rieka (prítok Dunajca)|Rieky]] a cez [[Magurské sedlo]]. Najvyšším vrchom pohoria je [[Repisko (vrch v Spišskej Magure)|Repisko]] ({{mnm|1259|w}}) v juhozápadnej okrajovej časti pohoria.
 
Hlavný hrebeň podcelku [[Repisko (geomorfologický podcelok)|Repisko]] vedie po línii Repisko - Magurka - Bukovina - Smrečiny - Spádik - [[Magurské sedlo]] - Javor - [[Toporecké sedlo]], kde nadväzuje na hlavný hrebeň podcelku [[Veterný vrch (geomorfologický podcelok)|Veterný vrch]] - Kameniarka - Riňava - Veterný vrch (najvyšší vrch rovnomenného [[Veterný vrch (geomorfologický podcelok)|podcelku]], {{mnm|1101.2}}).
 
Pohorie je rozdelené na viaceré rázsochy údoliami potokov a riečok: Frankovský potok, [[Rieka (prítok Dunajca)|Rieka]], Jordanec, Lesniansky potok, Toporský potok, Šoltýsa a ďalšie. Údolie [[Dunajec|Dunajca]] na severe je hranicou s [[Pieniny|Pieninami]], toky [[Javorinka (prítok Bielej vody)|Javorinky]] a [[Biela (rieka)|Bielej]] od [[Tatry|Tatier]] a v údolí [[Poprad (rieka)|Popradu]], v tzv. [[Ružbašská brána|Ružbašskej bráne]] sa stýka s pohorím [[Levočské vrchy]].