Zlatý rez: Rozdiel medzi revíziami

Číslo '''φ''' je odvodenéodvodený od výsledku [[geometria|geometrickej]] úlohy ako rozdeliť (rozrezať) úsečku s dĺžkou '''x''' na dve časti '''a''' a '''b''' tak, aby pomer dĺžky dlhšej časti '''a''' ku kratšej časti '''b''' bol rovnaký ako pomer celej dĺžky '''x''' ku dlhšej časti '''a'''. Tento pomer (x/a) je práve '''φ''' =1,618034, teda percentuálne dlhšia časť '''a''' tvorí cca 61,8% a kratšia '''b''' cca 38,2% '''x''' a pritom je aj pomer kratšej a dlhšej časti tiež 61,8% (38,2/61,8 = 61,8%).

Mnohí odborníci premýšľajú o tom, od kedy ľudstvo pozná zlatý rez. Niektorí sa domnievajú, že stopy po zlatom reze možno badať napr. v [[Egyptské pyramídy|Egyptských pyramídach]]. Je možné, že už [[Pytagoras zo Samu|Pythagoras]] alebo jeho žiaci boli so zlatým rezom oboznámení, keďže zlatý rez pravdepodobne používali pri konštrukcii [[pentagram]]u a aj iných geometrických útvarov. Prvý, kto jednoznačne definoval zlatý rez, bol [[Eukleides z Alexandrie|Euklides]] vo svojom diele ''[[Základy (dielo)|Základy]]'' okolo roku 300 pred[[Pred Krnaším letopočtom|p.n.l]]. Zlatý rez nazval ako "krajný a stredný pomer". V roku [[1509]] napísal [[Luca Pacioli]] svoje dielo ''[[Divina Proportione]]'', ktoré skúma zlatý rez z pohľadu matematiky ale i umenia a metafyziky a bolo ilustrované samotným [[Leonardo da Vinci|Leonardom da Vincim]]. [[Luca Pacioli]] vo svojom diele prevzal niektoré časti od maliara [[Piero della Francesca|Piera della Francescu]], ktorého obdivoval. Zlatý rez sa prekvapujúco objavuje v prírode, umení a matematike.