Verzia z 18:06, 19. marec 2019 upraviť Bojars (diskusia \| príspevky) 23 278 editací →‎Komponovanie: úprava štylistiky Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:49, 16. apríl 2019 upraviť vrátiť HPPA (diskusia \| príspevky) 4 290 editací dBez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 115: ''Svetlá veľkomesta'' boli nakoniec úspešné, no Chaplin si už nebol istý, či dokáže vyrobiť aj iný film bez dialógov. Presvedčenie o tom, že zvuk do jeho filmov nepatrí mu zostalo, no „bol zároveň posadnutý depresívnym strachom, že sa stal staromódnym“.{{sfn\|Chaplin\|360}} V takomto stave neistoty, začiatkom roka 1931, sa komik rozhodol vziať si dovolenku, ktorá prebehla počas 16-mesačného cestovania.{{sfn\|Louvish\|243}}{{sfn\|Robinson\|420}} Spojené štáty vtedy opustil 31. januára 1931 a vrátil sa do nich 10. júna 1932.{{sfn\|Robinson\|664–666}} Mesiace trávil cestovaním po [[Západná Európa\|západnej Európe]]. Dlhšie sa zdržal vo Francúzsku a vo Švajčiarsku a dostal spontánny nápad navštíviť [[Japonsko]].{{sfn\|Robinson\|429–441}} Deň po jeho príchode do tejto krajiny bol v nej ultranacionalistami spáchaný atentát na jej premiéra, [[Inukai Tsuyoshi\|Inukaia Tsuyoshiho]] (v histórii je táto udalosť označovaná ako [[Incident 15. mája]]). Pôvodne mala táto skupina v pláne vyprovokovať vojnu so Spojenými štátmi atentátom na Charlieho Chaplina. Atentát na populárnu osobnosť sa mal udiať na uvítacej recepcii, ktorú usporiadal premiér, no nakoniec tento plán zrušili, lebo nepoznali presný termín dňa, v ktorom sa mala táto recepcia uskutočniť.{{sfn\|Silverberg\|1–2}} V autobiografii spomínal na svoj návrat z ciest do Los Angeles slovami: „Bol som zmätený a bez plánu, nepokojný a vedomý extrémnej osamelosti“. Krátko uvažoval o odchode do dôchodku a presťahovaní sa do Číny.{{sfn\|Chaplin\|372, 375}} Chaplinov pocit osamelosti poľavil potom, ako sa v júli 1932 stretol s 21-ročnou herečkou [[Paulette Goddard]]ovou a na toto ich stretnutie nadviazalo vzájomným vzťahom.{{sfn\|Robinson\|453}}{{sfn\|Maland\|1989\|147}} Na výrobu nového filmu sa stále necítil, no zameral sa na písanie ~~sérii~~série článkov o svojich cestovateľských skúsenostiach, ktoré publikoval v časopise ''Woman's Home Companion''.{{sfn\|Robinson\|451}} Pre Chaplina boli cesty povzbudením. Stretol sa na nich s viacerými prominentnými mysliteľmi svojej doby, ktorí určitým spôsobom formovali jeho záujem o svetový vývoj.{{sfn\|Louvish\|256}} Znepokojovala ho situácia súvisiaca s vývojom postavenia pracovných síl. Mal obavy, že filozofia kapitalizmu a zvyšujúci vplyv mechanizácie pracovných úkonov spôsobí nárast úrovne nezamestnanosti. Boli to obavy, ktoré povzbudili Chaplina k nakrúteniu jeho nasledujúceho filmu.{{sfn\|Larcher\|63}}{{sfn\|Robinson\|457–458}} Filmové dielo, ktoré dostalo názov ''[[Moderná doba]]'' bolo Chaplinom označené za „satiru istej fázy súčasného priemyselného vývoja“.{{sfn\|Louvish\|257}} Predviedlo Tuláka Charlieho a jeho družky v podaní Goddardovej, ako prežívajú ťažké časy prebiehajúcej [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)\|Veľkej hospodárskej krízy 30. rokov 20. storočia]]. Nakrúcanie trvalo desať a pol mesiaca.{{sfn\|Robinson\|465}} Pôvodne Chaplin plánoval do filmu vložiť hovorené dialógy, no v priebehu skúšok tento zámer rušil. Podobne ako pri predchádzajúcom filme sú v ''Modernej dobe'' zvukové efekty, no nie sú v nej takmer žiadne dialógy.{{sfn\|Robinson\|466}} Chaplinov spev môžeme počuť v scéne so zdanlivo improvizovanou piesňou v štýle kabaretného kupletu, známeho ako „Nonsense Song“. Bolo to prvýkrát, čo po dvoch desaťročiach nemej pantomímy svet začul jeho hlas.{{sfn\|Robinson\|468}} Vo februári 1936, potom ako bola k nemu nahraná hudobná stopa, sa film dostal na plátna kín.{{sfn\|Robinson\|469–472, 474}} Po pätnástich rokoch to bol prvý prípad, kedy do svojho diela Chaplin prevzal určitý politický odkaz na sociálnu realitu,{{sfn\|Maland\|1989\|150}} teda faktor, na ktorý zareagovala aj vtedajšia oficiálna tlač.{{sfn\|Maland\|1989\|144–147}} Tržba z jeho premietania v kinách bola v porovnaní s predošlými filmami nižšia. Aj kritika nebola veľmi priaznivá, v niektorých recenziách mu vyčítali politikárčenie.{{sfn\|Maland\|1989\|157}}{{sfn\|Robinson\|473}} V súčasnosti Britský filmový inštitút hodnotí film ''Moderná doba'' ako veľkolepé dielo,<ref name="bfi great features"/> ktoré podľa slov Davida Robinsona predviedlo „bezkonkurenčný vrchol tvorcu vizuálnej komédie“.{{sfn\|Schneider\|125}} Riadok 131: ====Právne problémy a Oona O'Neillová==== V polovici 40. rokov sa Chaplin zúčastnil ~~sérii~~série súdnych sporov, ktoré zabrali väčšinu jeho času a výrazne poznačili jeho verejný profil.{{sfn\|Maland\|1989\|197–198}} Problémy vyplynuli z jeho vzťahu so začínajúcou herečkou [[Joan Barry]]ovou, s ktorou sa s prestávkami stýkal od júna 1941 do jesene 1942.{{sfn\|Maland\|1989\|200}} Barryová, ktorá sa vyznačovala obsedantným správaním, bola po ich rozchode dvakrát vzatá do väzby, sa v nasledujúcom roku opäť vrátila s tvrdením, že s Chaplinom čaká dieťa. Potom ako herec toto otcovstvo poprel, súdila sa s ním o priznanie otcovstva.{{sfn\|Maland\|1989\|198–201}} Vtedajší riaditeľ [[Federal Bureau of Investigation]] (FBI), [[J. Edgar Hoover]], ktorý mal výhrady voči Chaplinovým politickým postojom, využil príležitosť použiť tieto udalosti na jeho negatívnu kampaň. Verejne pošpinil hercove meno, ktoré dal do spojitosti s štyrmi obvineniami spojenými s prípadom Joan Barryovej. Najvážnejším z nich bolo porušenie [[Mannov zákon\|Mannovho zákona]], ktorý zakazoval prepravu žien cez štátne hranice na sexuálne účely. Podľa prokurátora Chaplin porušil tento zákon, keď v októbri 1942 zaplatil Barrovej cestu do New Yorku. Obaja Chaplin a Barryová dosvedčili, že sa nakrátko stretli a podľa Barryovej mali spolu sexuálny styk.{{sfn\|Maland\|1989\|204–205}} Chaplin tvrdil, naposledy spolu s Barryovou boli v máji 1942.{{sfn\|Robinson\|523–524}} Historik [[Otto Friedrich]] toto označil za „stíhanie podľa starobylého štatútu“,{{sfn\|Friedrich\|190, 393}} no keby bol Chaplin usvedčený, hrozilo by mu väzenie až na 23 rokov.{{sfn\|Maland\|1989\|215}} Ďalšie tri obvinenia boli pre nedostatok dôkazov zrušené, no súd za porušenie Mannovho zákona začal v marci 1944. Po dvoch týždňoch bol Chaplin oslobodený.{{sfn\|Maland\|1989\|204–205}} Prípad bol často zverejňovaný na titulnej stránke časopisu ''[[Newsweek]]'', kde ho prezentovali ako „najväčší verejný škandál od roku 1921, kedy bol súdny proces v prípade vraždy, ktorú spáchal vtedajší populárny komediálny herec [[Fatty Arbuckle]]“.{{sfn\|Maland\|1989\|214–215}} Riadok 177: Koncom 60. rokov 20. storočia sa začali u Chaplina prejavovať prvé zdravotné problémy.{{sfn\|Robinson\|619}} Napriek neúspechom predošlých projektov, začal pracovať na svojom ďalšom projekte, ktorým mal byť film ''[[The Freak]]''. Bol to tragikomický príbeh dievčaťa z južnej Ameriky, ktoré sa narodilo s krídlami. Dievča bolo unesené do Londýna, kde ju prezentovali ako anjela. V hlavnej postave mala mať svoj filmový herecký debut Chaplinova dcéra, Victoria.{{sfn\|Robinson\|619}} Realizácii tohto filmu zabránili Chaplinove zdravotné problémy.{{sfn\|Epstein\|203}} Začiatkom 70. rokov sa Chaplin sústredil aj na obnovené premiéry jeho starších filmov, medzi nimi aj ''The Kid'' a ''Cirkus''.{{sfn\|Robinson\|620–621}} V roku 1971, Chaplin na [[Festival de Cannes\|filmovom festivale v Cannes]] prevzal titul [[Rad čestnej légie\|Komander rádu čestnej légie]].{{sfn\|Robinson\|621}} V nasledujúcom roku prevzal čestnú cenu aj na [[Benátsky filmový festival\|Benátskom filmovom festivale]].{{sfn\|Robinson\|625}} V roku 1972 udelila Charliemu Chaplinovi americká [[Akadémia filmových umení a vied]] čestnú cenu. Podľa Robinsona to bolo prejavom „zmeny postoja USA voči hercovej osobe.“ Aj keď Chaplin sprvoti váhal, nakoniec sa rozhodol po 20 rokoch do Štátov na prevzatie ocenenia vycestovať.{{sfn\|Robinson\|621}} Táto návšteva pritiahla veľkú pozornosť médií. Po prevzatí ceny na galavečere akadémie, bol 12-minútový standing ovation. Bol to najdlhší potlesk v ~~hisórii~~histórii udeľovania Oscarov.<ref>{{cite web\|url=http://www.history.com/this-day-in-history/charlie-chaplin-prepares-for-return-to-united-states-after-two-decades \|title=Charlie Chaplin Prepares for Return to United States after Two Decades \|publisher=A&E Television Networks \|accessdate=7 June 2010 \|archiveurl=https://www.webcitation.org/5uKhzGYBk?url=http://www.history.com/this-day-in-history/charlie-chaplin-prepares-for-return-to-united-states-after-two-decades \|archivedate=18 November 2010 \|deadurl=yes \|df=dmy }}</ref>{{sfn\|Maland\|1989\|347}} Očividne emotívne naladený Chaplin si vtedy prevzal cenu za „nevyčísliteľný prínos, ktorý mal pri tvorbe umeleckej formy filmov storočia“.{{sfn\|Robinson\|623–625}} Aj keď mal Chaplin naďalej plány na výrobu svojich budúcich filmových diel, od polovice 70. rokov bolo už jeho zdravie značne podlomené.{{sfn\|Robinson\|627–628}} Prekonal niekoľko záchvatov mŕtvice, následkom ktorých sa sťažila jeho schopnosť komunikácie a bol už prinútený používať invalidný vozík.{{sfn\|Robinson\|626}}<ref name="EugeneChaplin">{{cite news\|last=Thomas \|first=David \|title=When Chaplin Played Father \|url=https://www.telegraph.co.uk/culture/film/3587749/When-Chaplin-played-father.html \|newspaper=The Telegraph \|date=26 December 2002 \|accessdate=26 June 2012 \|deadurl=no \|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120715051303/http://www.telegraph.co.uk/culture/film/3587749/When-Chaplin-played-father.html \|archivedate=15 July 2012 \|df= }}</ref> Jeho posledné projekty sa stali súčasťou kompilácie, ''My Life in Pictures'' (1974) a venoval sa aj úprave filmu ''A Woman of Paris'' pre jeho obnovenú premiéru v roku 1976.{{sfn\|Robinson\|626–628}} Účinkoval aj v životopisnom dokumente, ''The Gentleman Tramp'' (1975), ktorý režíroval Richard Patterson.{{sfn\|Lynn\|534–536}} Pri novoročnom odovzdávaní vyznamenaní v roku 1975, bol kráľovnou [[Alžbeta II.\|Alžbetou II.]] pasovaný na Veliteľa rytierov britského impéria ([[Rad britského impéria\|KBE]]).{{sfn\|Robinson\|626–628}} Nakoľko bol už herec príliš slabý, aby pred kráľovnou pokľakol, ceremoniál s Chaplinom bol vykonaný v sede na invalidnom vozíku.<ref>{{Cite news\|title=Little Tramp Becomes Sir Charles\|date=5 March 1975 \|newspaper=[[New York Daily News]] \|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/movies/charlie-chaplin-knighted-queens-elizabeth-1975-article-1.2548959 \|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160303192525/http://www.nydailynews.com/entertainment/movies/charlie-chaplin-knighted-queens-elizabeth-1975-article-1.2548959 \|archivedate=3 March 2016 \|deadurl=no}}</ref>

Charlie Chaplin: Rozdiel medzi revíziami