Kaštieľ v Častkovciach: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Poloha
d copyvio, text doslovne prevzatý z https://obeccastkovce.webnode.sk/obec-/historia-obce-/
Riadok 9:
 
== Dejiny ==
{{copyvio|zdroj=https://obeccastkovce.webnode.sk/obec-/historia-obce-/}}
Prvá písomná zmienka o obci Častkovce je z roku 1392. Dejiny obce Častkovce sú úzko späté s dejinami obce Čachtice. Obec Častkovce bola pridelená zemepánovi [[Čachtický hrad|hradu Čachtického]]. Podľa nadačnej listiny hradu Čachtického, patrilo k panstvu Čachtickému 19 obcí. Obec Častkovce bola neskôr darovaná zemepánom. V roku 1393 ju má vajda Stibor pochádzajúci z poľského rodu Ostojovského, mohutný pán [[Beckov (obec)|Beckova]] a takmer všetkých hradov Považia lebo i sám sa nazýva Dominus Vági, čo znamená pán Váhu. Po jeho smrti pánom všetkých hradov je jeho syn Stibor II., do roku 1434. V roku 1436 kráľ Žigmund daroval obce Častkovce, Podolie a hrad Čachtice, Michalovi Országhovi de Guoth. Za doby reformácie hrá hrad Čachtice ako i jeho celé okolie významnú úlohu. Rod Országhovcov, bol protestantský, posledným potomkom bol Krištof Országh. Obec v týchto dobách bola značne znepokojená najprv vojskom husitov, a potom turkami. Krištof Országh, pán obce, zomrel 21. 10. 1567. Obec bola do roku 1650 v rukách Nádaždyovcov. Manželka Nádaždyho Františka I. bola [[Alžbeta Bátoriová|Alžbeta Báthory]], krvilačná Čachtická pani. Podľa historika Revického, ktorý vydal povesť o Alžbete Báthory, sa spomína na 600 umučených dievčat z celého okolia (výslovne z Častkoviec a Vrbového). V roku 1647 nastáva silná protireformácia. Majiteľom obce bol František Nádaždy II., ktorý ako účastník uhorského sprisahania pod vedením Vesselenyho proti habsburgskému cisárovi, bol v roku 1671 sťatý. V dobe reformačnej i protireformačnej si obec vybrala svoju účasť, obyvatelia cítili, že v tej dobe vôľa panovníkov sa stala zdrojom práv, zákonov a moci. Podľa urbária 1640 bol v rodine [[Révaiovci|Révayovcov]] daný prídel - roľa ležiaca pod dnešným kaštieľom. Po Nádaždyovcoch mala obec iných zemepánov. Bol to bohatý rod Erdédyovcov, potom Barocyovcov. Zemepáni sa ustavične menili a obec mali v rukách Záyovci, Forgáčovci, Ondrášyovci, [[Drugetovci|Drugethovci]], Revayovci a rodina Chválibogofská. Rodovými zväzkami získali majetkový podiel na panstve od Drugethovcov príslušníci vplyvnej šľachtickej rodiny Révay. Práve Revayovci na svojom majetku v Častkovciach postavili v roku 1640 kaštieľ. V ňom sa v roku 1748 narodil významný cirkevný hodnostár, spišský biskup, župan Turčianskej stolice Ján Anton Révay. V rokoch 1990-1991 dochádzalo k neuváženým odpredajom obecného majetku. Zrenovovaný kaštieľ bol bez súhlasu obecného zastupiteľstva odpredaný, ako aj „Šalanda“ budova s príslušnými pozemkami. Položením základného kameňa dňa 14.9.1991 sa v obci začalo s výstavbou rímsko-katolíckeho kostola zasväteného Sedembolestnej Panne Márii, ktorý bol dokončený a vysvätený dňa 13.12.1992 a to iniciatívou pána farára Štefana Opálku, rýchlym tempom v spolupráci s vedením obce a mnohými občanmi, hlavne dôchodcami. V roku 1995 obecné zastupiteľstvo odsúhlasilo výstavbu cintorína a domu smútku. Mikroregión Dubová ([[Čachtice]], [[Častkovce]], [[Podolie (okres Nové Mesto nad Váhom)|Podolie]], [[Pobedim]], [[Očkov]]).
 
''Názov obce sa postupne vyvíjal, pre obec najstaršej minulosti je známy názov Chástko (z roku 1392), neskôr zmäkčené na Částko, až po terajší názov Častkovce. Z roku 1773 je známe aj pomenovanie Czastkovce.''
 
''Významné osoby pochádzali z rodu [[Révaiovci|Révayovcov]], napríklad Anton Révay (biskup pôsobiaci v Racove) a Ján Révay (uhorský biskup). V súvislosti s katolícky orientovanou šlachtickou rodinou vznikol symbol obce Panna Mária - Immaculata''
<br />
 
== Osobnoti ==