[[Prvá česko-slovenská republika|Československá republikaČesko-Slovensko]] prijalaprijalo po svojom vzniku do legislatívy [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorský]] potravinový kodex (''Codex Alimentarius Austriacus''), ktorý dbal na kvalitu potravín.<ref>http://is.muni.cz/th/14747/pravf_d/Disertacefinal.doc</ref> Párky, ako aj všetky údeniny, sa vyrábali z mastných zložiek a nemohli obsahovať akékoľvek cudzorodé látky s výnimkou soli, korenia, vody v povolenom množstve pri solení nastriekávaním, vitamínami či minerálnymi látkami pri povolenej fortifikácii.<ref>http://www.vetascb.cz/falsovani_a_prodej_menehodnotnych_potravin.doc</ref> Za [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] dochádzalo k používaniu náhrad, avšak prevažne živočíšneho pôvodu. V povojnovom období sa obnovila solídna výroba, po roku [[1948]] boli vydané normy, ktoré stanovovali zloženie výrobkov. Pri nedostatku či prebytku niektorých druhov más či tuku síce dochádzalo k občasnému porušovaniu týchto noriem, ale stále sa jednalo o mastný výrobok.<ref>[http://www.agral.cz/LinkClick.aspx?fileticket=ur6OrKZI6XU%3D&tabid=730&language=cs-CZ Fámy, fikce a pravda o jakosti potravinářských, zvláště uzenářských výrobků v České republice]</ref>
Podstatná zmena sa udiala v prvej polovici 90. rokov [[20. storočia]], kedy došlo k zrušeniu štátnych a oborových noriem na [[Potravina|potraviny]].<ref>http://kvalitapotravin.webnode.cz/uzenarske-vyrobky/</ref> Na českom trhu sa začali objavovať výrobky deklarované ako párky alebo [[Klobása|klobásy]], ktoré však obsahují rôzne náhrady, ako je [[Strojom oddelené hydinové mäso|hydinový separát]], [[škrob]], rastlinné [[Bielkovina|bielkoviny]] (sója), [[múka]] a podobne alebo majú vysoký obsah vody, zahusťovadiel, farbív a dochuťovadiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|vydavateľ=Abeceda zdraví.cz|titul=České potraviny? Samá náhražka|url=http://zdrava-vyziva.abecedazdravi.cz/ceske-potraviny-sama-nahrazka|dátum prístupu=2010-1-17}}</ref>
