Konšpiračná teória: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
doplnenie so zdrojmi
Riadok 15:
| počet strán = 155
| strany = 14
}}</ref> je [[názor]] na ľubovoľnú tému, ktorý tvrdí, že istá skupina ľudí [[Vedomie|vedome]] a tajne ([[Konšpirácia|konšpiračne]]) pôsobí v neprospech inej skupiny ľudí alebo celého ľudstva. Konšpiračné teórie vysvetľujú historické alebo súčasné udalosti ako výsledok tajného sprisahania skupiny mocných činiteľov. [[Vyznávač|Vyznávači]] konšpiračných teórií najčastejšie tvrdia, že touto skupinou je [[vláda]], predstavitelia [[Tajná spoločnosť|tajných spoločností]], organizácií alebo [[Tajná služba|služieb]]<ref name=":2" />, jedného alebo viacerých spoločne pôsobiacich [[Podnik|podnikovfiriem]] alebo predstavitelia štátov, národov alebo náboženstiev, občas aj [[Mimozemský život|mimozemské civilizácie]].
 
== Podstata konšpiračných teórií ==
Riadok 23:
* pretože konšpiračné teórie bývajú ľahko zrozumiteľné,<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Cibula|meno=Igor|titul=Predsudky a mýty o spravodajských službách|url=http://www.absd.sk/predsudky_a_myty_o_spravodajskych_sluzbach|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-11-23|vydavateľ=www.absd.sk|jazyk=}}</ref> zaujímavé alebo atraktívne (sú akousi alternatívnou teóriou moci <ref name=":2" />).
 
Konšpiračné teórie vychádza z predpokladu, že:
Konšpiračné teórie vychádza z predpokladu, že náhody neexistujú, zdanie klame, cieľom všetkého snaženia je dosiahnutie moci, prospech ukazuje na pôvodcu ([[cui bono]] - ''v čí prospech''?) a sprisahania hýbu históriou. Ľudská myseľ hľadá [[Princíp kauzality|kauzalitu za všetkým dianim]] i tam, kde koncept [[Príčinnosť|príčinnosti]] – vzťahu príčiny a účinku neexistuje <ref name=":2" /> (napríklad príčinou je [[Čarodejníctvo|čarodejnícka]] [[Mágia (okultizmus)|mágia]]) alebo vedie k nesprávnym záverom - [[Logická chyba|logickým chybám]] (pozri aj [[logický klam]]).
 
* náhody neexistujú,
* zdanie klame,
* všetko so všetkým súvisí (skryté súvislosti možno odhaliť prepojením zdanlivo nesúvisiacich informácií; sprisahania hýbu históriou),
* cieľom všetkého snaženia je dosiahnutie moci, prospech ukazuje na pôvodcu ([[cui bono]] - ''v čí prospech''?) .
 
Konšpiračné teórie vychádza z predpokladu, že náhody neexistujú, zdanie klame, cieľom všetkého snaženia je dosiahnutie moci, prospech ukazuje na pôvodcu ([[cui bono]] - ''v čí prospech''?) a sprisahania hýbu históriou. Ľudská myseľ hľadá [[Princíp kauzality|kauzalitu za všetkým dianim]] i tam, kde koncept [[Príčinnosť|príčinnosti]] – vzťahu príčiny a účinku neexistuje <ref name=":2" /> (napríklad príčinou je [[Čarodejníctvo|čarodejnícka]] [[Mágia (okultizmus)|mágia]]) alebo vedie k nesprávnym záverom - [[Logická chyba|logickým chybám]] (pozri aj [[logický klam]]).
 
Konšpiračné teórie možno charakterizovať znakmi, ako sú záhadnosť, zastretie zdrojov, plagiáty a falzifikáty, vnútorná rozpornosť, záplava údajov, nekorektný výber faktov a zložité konštrukcie. <ref name=":2" />
Řádek 30 ⟶ 37:
 
== Používanie pojmu ==
Konšpiračnú teóriu nemožno [[Falzifikácia|falzifikovať]] (logicko-deduktivnou metódou alebo [[Pozorovanie|pozorovaním]], [[Experiment|experimentom]] atď. dokázať nepravdivosť výpovedí, ktoré sa z nej odvodzujú). Teória sprisahania totiž predstavuje uzavretý systém ideí; zástancovia konšpiračných teórií odmietajú protichodné dôkazy s tým, že sú nedôveryhodné, pretože ich mohli podvrhnúť samotní sprisahanci. <ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Barkun|meno=Michael|titul=A Culture of Conspiracy|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=2003|isbn=0-520-23805-2|strany=|jazyk=en}}</ref> Nemožnosť [[Falzifikácia|falzifikovať]] (konšpiračnú) teóriu ju odlišuje od racionálnej kritiky. <ref name=":3" />
 
Pri analýze konšpiračných teórií a (nacionalistický) populistických prejavov sa hranice medzi konšpiráciou, [[Klam|klamlivými tvrdeniami]] a politickú [[Propaganda|propagandou]] veľmi často stierajú. Aj preto je dôležité konšpiračné teórie úplne oddeliť od obyčajných [[Klebetnica|klebiet]], [[Folklór|folklóru]] a tzv. [[Mestská legenda|mestských legiend]] (''urban legend'').<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bergmann|meno=Eirikur|titul=Conspiracy & Populism: The Politics of Misinformation|vydanie=|vydavateľ=|miesto=|rok=2018|isbn=|strany=|url=https://books.google.sk/books?id=pF5qDwAAQBAJ|jazyk=en}}</ref>
 
Český ''Atlas konšpirácií'' (https://atlaskonspiraci.cz) upozorňuje na prelínanie konšpiračných teórií, [[Dezinformácia|dezinformácií]] a [[Populizmus|populizmu]] najmä v [[online]] svete. V súčasnosti (okt. 2019) obsahuje databáza 270 konšpiračných teórií ponúka nielen ich prehľad, ale tiež základné zaradenie do väčších rozprávaní / príhod tzv. [[Naratív|naratívov]]<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Atlas konspirací|url=https://atlaskonspiraci.cz/Hlavn%C3%AD_strana|vydavateľ=atlaskonspiraci.cz|dátum prístupu=2019-10-14}}</ref> (pozri [[Filozofia príhod|naratívna fenomenológia]]). <ref name=":4" />
 
=== Rozdiel medzi konšpiráciou a konšpiračnou teóriou===
<blockquote>"Jednoducho povedané: konšpirácia je skutočné sprisahanie, ktorých bolo v histórii mnoho. Zatiaľ čo konšpiračná teória sa iba snaží vysvetliť nejakú udalosť ako sprisahanie" ([[Konšpirácia|konšpiráciu]]) [[Vladimír Šnídl]] <ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|odkaz na autora=|titul=Návod pre ministerku školstva, ako sa vyznať v konšpiračných teóriách|periodikum=dennikn.sk|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-11-11|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/938820/navod-pre-ministerku-skolstva-ako-sa-vyznat-v-konspiracnych-teoriach/|dátum prístupu=2018-06-05|autor=}}</ref></blockquote>
<br /></blockquote>
=== Skeptici zamietajú fámu ===
Samotné použitie pojmu "konšpiračná teória" je do istej miery problematické, pretože tento termín používajú predovšetkým [[Skepticizmus (filozofia)|skeptici]] a odporcovia teórií sprisahania v hanlivom zmysle pretože jeho význam bol [[sprofanovaný]]. Ak niekto označí nejaké tvrdenie ako "konšpiračná teória", potom tým zvyčajne dáva najavo, že ho považuje za vymyslené, nepodložené a teda nesprávne. Termín býva teda používaný ako automatické zamietnutie tvrdenia, ktoré je považované za smiešne, nesprávne, [[Paranoja|paranoidné]] (perzekučná [[paranoja]]), neopodstatnené, [[bizarné]] či [[Iracionálnosť|iracionálne]].<ref>BIRCHALL, Clare. Knowledge Goes Pop: From Conspiracy Theory to Gossip. Oxford: Berg, 2006. ISBN 1-84520-143-4. (anglicky)</ref>
Řádek 104 ⟶ 116:
*[[Paranoja]]
*[[Logický klam]]
*[[Dezinformácia]]
*[[Fake news]] ([[falošné správy]])
 
== Externé odkazy ==
 
* [https://atlaskonspiraci.cz) ''Atlas konspirací (česky)'']
 
[[Kategória:Konšpiračné teórie| ]]