Konštantín IV. (Byzantská ríša): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d úprava citácie
Riadok 18:
Konštantína vymenovali za spoluvladára [[cisár]]a [[Konstans II.|Konstanta II.]] už roku [[654]]. Po jeho zavraždení sa sám stal cisárom. Najväčším nebezpečenstvom pre ríšu boli [[Arabi]]. Tí poslali [[flotila|flotilu]], ktorá mala roku [[674]] napadnúť [[Konštantinopol]]. Kým sa Konštantín venoval tomuto nebezpečenstvu, napadli [[Slovania]] [[Solún]]. Konštantínopol dokázal náporu Arabov vzdorovať až do roku [[678]], kedy bolo zničené arabské loďstvo pomocou [[grécky oheň|gréckeho ohňa]]. Arabi sa museli stiahnúť, zároveň boli porazení na súši v [[Anatólia|Anatólii]]. Konštantín uzatvoril s Arabmi mierovú zmluvu, ktorá bola roku 685 obnovená.
 
Roku [[680]] Konštantín zvolal [[Tretí carihradský koncil|3. konštantinopolský koncil]], ktorý znovu potvrdil rozhodnutie [[ChalkedonskýChalcedónsky koncil|ChalkedonskéhoChalcedónskeho koncilu]] z roku [[451]]. Tento [[ekumenický koncil]] sa zaoberal otázkou [[monotheletizmus|monotheletizmu]], ale väčšina monotheletistov v tom čase už bola pod arabskou nadvládou. Výsledok koncilu viedol aj k uzmiereniu kresťanského Východu so Západom reprezentovaným predovšetkým [[pápež]]stvom.
 
Konštantín bol roku [[681]] donútený uznať [[BulharskáPrvá bulharská ríša|bulharskú ríšu]], potom ako roku [[680]] utrpel porážku v bitke. Spolu s Konštantínom vládli do roku 681 jeho bratia [[Herakleios (spolucisár)|Herakleios]] a [[Tiberius (cisár, 1. storočie)|Tiberios]], ktorí boli na žiadosť ľudu korunovaní, avšak zmrzačili ich (pravdepodobne kvôli chystanému prevratu), aby sa nemohli ujať vlády.<ref name="ODB"/> Tento čin zaručil nástupnictvo [[Justinián II.|Justiniána II.]].
 
Konstantin zomrel na [[dyzentéria|dyzentériu]] roku 685.