Wikipédia

Alexander Wienerberger: Rozdiel medzi revíziami

Ďalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Vytvorené prekladom stránky „Alexander Wienerberger“
Značky: umiestnenie šablóny Preklad preklad obsahu Překlad 2
(Žiaden rozdiel)

Verzia z 16:17, 1. december 2019

Alexander Wienerberger ( 8. decembra 1891, [1] Viedeň - 5. januára 1955 Salzburg [2] ) bol rakúsky chemický inžinier, ktorý pracoval 19 rokov v chemických podnikoch v ZSSR. Je známy tým, že v Charkove vytvoril a uložil fotografie hladomoru z rokov 1932-1933, ktoré sú fotografickým dokladom masového hladovania obyvateľov Ukrajiny v tej dobe.

životopis

Alexander Wienerberger sa narodil v roku 1891 (iné zdroje uvádzajú chybne 1898 [3] ) v hlavnom meste Rakúska-Uhorska vo Viedni, v česko-židovskej rodine. Hoci jeho otec bol národností Žid, Alexander sa podľa jeho dcéry pokladal za Rakúšana a ateistu . [4]

Od roku 1910 do roku 1914 študoval na Filozofickej fakulte na Viedni. Počas prvej svetovej vojny bol mobilizovaný do rakúsko-uhorskej armády, zúčastnil sa bitiek na východnom fronte a v roku 1915 bol zajatý. V roku 1917 sa mohol presťahovať do Moskvy, kde založil s priateľmi chemické laboratórium. Na jeseň 1919 sa pokúsil utiecť zo sovietskeho Ruska do Rakúska cez Estónsko na falošné doklady, ale v Pskove zatkli ho dôstojníci Čeky , a bol odsúdený za špionáž. Značnú časť 20. rokov strávil vo väzení Lubjanka v Moskve [5] . Počas jeho pobytu v ruskom väzení sovietska vláda ocenila jeho odbornú kvalifikáciu. Zahraničné väzni pracovali vo výrobe, Wienerberger bol menovaný inžinierom na výrobu lakov a farieb a neskôr pracoval v továrňach na výrobu výbušnín [6] .

V roku 1927 sa rozpadlo jeho manželstvo s Josefinou Rönimoisovou z rodiny baltských Nemcov, ktorá spolu s dcérou Annemarie a synom Alexandrom zostala v Estónsku (neskôr sa Annemarie presťahovala do Rakúska).

V roku 1928 Wienerberger prvýkrát po zajatí navštívil svojich príbuzných vo Viedni a uzavrel nové manželstvo s Lilly Zimmermann, dcérou výrobcu zo Schwechatu. Po jeho návrate do Moskvy bola zrušená obmedzenia, ktoré jeho manželke bránila presťahovať sa do Sovietskeho zväzu [5] . V roku 1931 sa manželom narodila dcéra Margot (sovietska vláda umožňuje žene inžiniera vrátiť sa do Viedne po dobu narodení) [4] .

Na začiatku 30. rokov žila rodina Wienerberger v Moskve, kde Alexander zastával vedúcu pozíciu v chemickej továrni. V roku 1932 bol poslaný do Ljubučan (Moskovský kraj), kde bol technickým riaditeľom továrne na umelé hmoty, a v roku 1933 bol poslaný do podobnej pozície v Charkove

Fotografické doklady o hladomore 1932-1933.

 
Fotografie hladné dievčatá z Charkova je jednou z najznámejších fotografií Hladomoru. Autor: Alexander Wienerberger.

Wienerberger žil v Charkove, vtedajšom hlavnom meste Ukrajinskej SSR, bol svedkom masívneho hladomoru a fotografoval scény, ktoré videl na uliciach mesta, napriek hrozbe zatknutie NKVD [5] .

Počas svojho pobytu v Charkove tajne vytvoril asi 100 fotografií mesta počas Hladomoru. Jeho fotografie zachytávajú fronty hladných ľudí v obchodoch, hladujúce deti, telá ľudí, ktorí zomreli od hladu v uliciach Charkova, aj masové hroby obetí hladovania. Svoje fotografie vytváral nemeckou kamerou Leica, ktorá mu pravdepodobne odovzdali priatelia zo zahraničia [4] .

V roku 1934 odišiel Wienerberger do Rakúska a poslal negatívy diplomatickou poštou prostredníctvom rakúskeho veľvyslanectva. Rakúska diplomacia trvala na takej opatrnosti, pretože bola vysoká pravdepodobnosť prehliadky osobných vecí inžiniera na hranici a nález fotografií mohol ohroziť jeho život. Po návrate do Viedne odovzdal Wienerberger fotografie kardinálovi Theodorovi Innitzerovi, ktorý je spoločne s generálnym tajomníkom Medzinárodného výboru národnostných menšín Ewaldom Ammende odovzdal Lige národov [4] .

V roku 1934 vydala Vlastenecká fronta v Rakúsku Wienerbergerovy materiály ako malú brožúru s názvom "Russland, wie es wirklich ist" (Rusko, aké skutočne je), ale bez uvedenia zdroja [7] Wienerbergerovy fotografie prvýkrát sprístupnil verejnosti v roku 1935 v knihe "Musí Rusko hladovať?"(Muss Russland Hungern?) Ewald Ammende bez uvedenia autora kvôli obavám o jeho bezpečnosť [8] . V roku 1939 vydal Alexander Wienerberger v Rakúsku svoju vlastnú knihu spomienok o živote v Sovietskom zväze, v ktorej sú dve kapitoly venované hladomoru [9] . Fotografie boli tiež zahrnuté do jeho monografie publikovanej v roku 1942. [10]

V roku 1944 Wienerberger slúžil ako styčný dôstojník pre ROA. Po vojne sa mu podarilo zabrániť presunu do sovietskych jednotiek - skončil v americkej okupačnej zóne v Salzburgu, kde zomrel v roku 1955. [1]

Poznámky

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Винербергер, Александр na ruskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

  1. ↑ a b Josef Vogl. Alexander Wienerberger — Fotograf des Holodomor. In: Dokumentationsarchiv des österreichischen Widerstandes (Hrsg.), Feindbilder, Wien 2015 (= Jahrbuch 2015), S. 259—272
  2. ↑ http://britishphotohistory.ning.com/profiles/blogs/alexander-wienerberger
  3. ↑ http://pic.nypl.org/constituents/384944
  4. ↑ a b c d . Dostupné online.
  5. ↑ a b c . Dostupné online.
  6. ↑ . Dostupné online.
  7. ↑ Rußland, wie es wirklich ist!, hrsg. v. der Vaterländischen Front, für den Inhalt verantwortlich: Dr. Ferdinand Krawiec, Wien 1934, 16 S.
  8. ↑ Dr. Ewald Ammende, Muß Rußland hungern? Menschen- und Völkerschicksale in der Sowjetunion, Wien 1935, XXIII, 355 Seiten. Mit 22 Abb
  9. ↑ Alexander Wienerberger, Hart auf hart. 15 Jahre Ingenieur in Sowjetrußland. Ein Tatsachenbericht, Salzburg 1939
  10. ↑ Alexander Wienerberger, Um eine Fuhre Salz im GPU-Keller. Erlebnisse eines deutschen Ingenieurs in Sowjetrussland, mit Zeichnungen von Günther Büsemeyer, Gütersloh [1942], 32 S.

externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alexander_Wienerberger&oldid=6947503“