Leopold I. (Svätá rímska ríša): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Armin (diskusia | príspevky)
→‎Literatúra: doplnená
Riadok 59:
Po vnútropolitickej stránke bolo jeho vládnutie obdobím rastúceho centralizmu a uplatňovania absolutistickej formy vlády, čo v Uhorsku viedlo k mnohým nepokojom a výraznému vzrastu protireformácie. V záujme jej upevnenia podriaďoval uhorské hospodárstvo priemyselne vyspelejším rakúskym krajinám (rudné bane na Slovensku prenajímal viedenským a zahraničným podnikateľom), konfiškoval majetky uhorskej šľachty, v krajine udržiaval veľký počet cisárskeho vojska, prostredníctvom jezuitov presadzoval násilnú rekatolizáciu.
 
Jeho hospodárske reformy smerovali k zvýšeniu daneschopnosti obyvateľstva. Absolutistická forma vlády Leopolda I. sa stala podnetom ďalších protihabsburských stavovských povstaní ([[WesselényihoVešeléniho sprisahanie]]), [[Tököliho povstanie|povstanie]] [[Imrich Tököli|Imricha Tököliho]], [[Povstanie Františka II. Rákociho|povstanie]] [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]], ktoré kruto zasiahli územie Slovenska.
 
V roku 1692 vydal dekrét, ktorým zrovnoprávnil sociálne postavenie [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckeho]] a [[Latinská cirkev|rímskokatolíckeho]] [[Klérus|duchovenstva]].