Magnetické pole Zeme: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značka: rollback |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Structure_of_the_magnetosphere-en.svg|thumb|upright=1.5|Schematický nákres zemskej magnetosféry]]
'''Magnetické pole Zeme''' alebo '''geomagnetizmus''' alebo '''zemská magnetosféra''' je [[
Magnetické pole Zeme má [[dipól]]ový charakter, to znamená, že rozloženie jeho [[Siločiara|siločiar]] je podobné siločiaram v okolí tyčového [[magnet]]u. Jeho [[magnetická os|os]] neprechádza stredom Zeme, ale asi 520 km od neho.
Najznámejšia hypotéza tvrdí, že sa magnetické pole vytvára v tekutom vonkajšom [[Zemské jadro|zemskom jadre]], ktoré si svoj [[Elektrický prúd (pohyb častíc)|elektrický prúd]] udržiava ako samoexcitačné dynamo.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Campbell
| meno = Wallace H.
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Introduction to Geomagnetic Fields
| vydanie =
| vydavateľ = Cambridge University Press
| miesto =
| rok = 2003
| počet strán = 337
| url =
| isbn = 978-0-521-52953-2
| kapitola =
| strany =
| jazyk = en
}}</ref> Väčšina geológov tvrdí, že [[Prúdenie tepla|konvekčné prúdenie]] roztaveného železa vo vonkajšom zemskom jadre, spolu s rotáciou Zeme vytvára elektrické prúdy, ktoré zas vytvárajú magnetické pole Zeme. Ide o teóriu dynama.<ref name="Comins">{{Citácia knihy
| priezvisko = Comins
| meno = Neil F.
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Discovering the Essential Universe
| vydanie =
| vydavateľ = W. H. Freeman
| miesto =
| rok = 2012
| počet strán = 300
| url =
| isbn = 978-1-4292-5519-6
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
}}</ref>
Tento proces funguje ako obrovské hydrodynamické [[dynamo]]. Geomagnetické pole je silne premenlivé, nielen vo svojej sile aj v polarite, ktorá sa minulosti zeme už často menila. Posledná zmena bola pred 600 tisíc rokmi<ref name="Comins"/>. Podľa výskumu [[paleomagnetizmus|paleomagnetizmu]] [[zirkón]]u sa predpokladá existencia magnetického poľa Zeme už pred 4 miliardami rokov ([[hadaikum]]). Pole bolo vtedy silnejšie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor = John A. Tarduno, Rory D. Cottrell, Richard K. Bono, Hirokuni Oda, William J. Davis, Mostafa Fayek, Olaf van ’t Erve, Francis Nimmo, Wentao Huang, Eric R. Thern, Sebastian Fearn, Gautam Mitra, Aleksey V. Smirnov, Eric G. Blackman.
| odkaz na autora =
| titul = Paleomagnetism indicates that primary magnetite in zircon records a strong Hadean geodynamo
| url = https://www.pnas.org/content/early/2020/01/14/1916553117
| vydavateľ = Proceedings of the National Academy of Sciences
| dátum vydania = 21. 1. 2020
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2020-02-02
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref> . Fakt, že v určitých časových intervaloch dochádzalo a bude dochádzať k zmene polarity geomagnetického poľa, umožnil vytvoriť tzv. paleomagnetické časové škály spoľahlivo siahajúce do obdobia pred 160 miliónmi rokov ([[jura (geochronologická jednotka)|jura]]). Tieto metódy boli jedným z dôkazov existencie [[pohyb kontinentov|pohybu kontinentov]] a umožnili vznik [[platňová tektonika|teórie platňovej tektoniky]].
[[Magnetosféra|Magnetosféru]] má mnoho ďalších kozmických telies ([[Slnko]], [[joviálna planéta|joviálne planéty]], [[kométa|kométy]], [[pulzar]]y,...), ale zemská magnetosféra je najlepšie preskúmaná. Jej tvar silne ovplyvňuje [[slnečný vietor]], ktorý na náveternej strane (strane najbližšej k Slnku) pôsobí tlakom približne 1,7 nPa. Tým zatláča magnetosféru do vzdialenosti asi desiatich zemských priemerov (asi 60 000 km). Na odvrátenej strane je magnetosféra predĺžená do chvosta siahajúceho ďaleko za obežnú dráhu [[Mesiac]]a. Hranica medzi magnetosférou a [[medziplanetárne magnetické pole|medziplanetárnym magnetickým poľom]] sa nazýva ''magnetopauza''.
Magnetosféra Zeme nedovoľuje elektricky nabitým časticiam slnečného vetra dostať sa k povrchu. Nabité častice musia pri svojom pohybe sledovať siločiary magnetického poľa. Plní teda ochrannú funkciu, bez ktorej by [[život]] na Zemi nebol možný. Zem je jednou z dvoch pevných planét, ktoré majú vlastný magnetizmus. Tou druhou je [[Merkúr]], oproti ktorému je ale magnetické pole Zeme oveľa silnejšie. Všetky plynné planéty majú tiež vlastné magnetické polia, ostatné menšie telesá [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]] majú len [[indukovaný
Zemská magnetosféra sa delí na niekoľko ohraničených oblastí s charakteristickými rysmi a rozdielnymi fyzikálnymi vlastnosťami.
== Referencie ==
▲Zemská magnetosféra sa delí na niekoľko ohraničených oblastí s charakteristickými rysmi a rozdielnymi fyzikálnymi vlastnosťami. Najvzidalenejšou, čelnou oblasťou je magnetická [[rázová vlna]] nachádzajúca sa v najbližšom bode asi 12 zemských polomerov ďaleko. Za ňou sa nachádza prechodová oblasť alebo magnetická dutina. Nasleduje magnetopauza, ktorá vymedzuje oblasť skutočného pôsobenia zemského magnetického poľa. Hodnota magnetického poľa na magnetopauze je v rádoch [[tesla (jednotka)|nanotesla]]. Hodnota magnetického poľa na povrchu Zeme je o štyri rády vyššia tj. ide o 25–65 μT. Nad [[Magnetický pól Zeme|zemskými pólmi]] sa nachádza v magnetosfére tzv. polárna špička, nestabilná oblasť, cez ktorú môžu nabité častice vstupovať do hlbších vrstiev zemskej magnetosféry. Zachytené častice sa potom pohybujú v dvoch oblastiach známych ako [[Van Allenove radiačné pásy]]. Chvost magnetosféry obsahuje častice, ktoré rozptyľujú slnečné žiarenie (tzv. ''[[Thomsonov rozptyl]]'') a možno ho niekedy pozorovať ako [[protisvit]]. Rotáciou magnetosféry sa do chvosta dostávajú postupne všetky jej siločiary.
{{Referencie}}
== Pozri aj ==
| |||