Komunistická strana Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami

'''Komunistická strana Česko-Slovenska''' (skratka '''KSČS'''), do marca 1990 '''Komunistická strana Československa''' (skratka '''KSČ''') bola [[komunizmus|komunistická]] [[politická strana]] (resp. od [[4. november|4. novembra]] [[1990]] až do jej zániku [[7. apríl]]a [[1992]] [[federácia]] dvoch politických strán) v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] v rokoch 1921 až 1992.

Hlásila sa k ideám [[marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]]. Od počiatkusvojho členkavzniku bola členom [[Kominterna|Komunistickej internacionály]], ktorá podľa sovietskeho vzoru viedla „[[triedny boj]]“ proti [[Buržoázia|buržoázii]]. Po [[februárový prevrat|februárovom prevrate 1948]] zmonopolizovala moc v&nbsp;štáte a&nbsp;pretvorila ČSR na [[totalitarizmus|totalitný]] štát. Jej "vedúca úloha" bola zakotvená v&nbsp;[[Ústava Československej socialistickej republiky|Ústave ČSSR z&nbsp;11. júla 1960]] v článku 4., ktorý bol zrušený 4. decembra 1989 počas prebiehajúcej [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]. Podľa českého zákona č. 198/1993 Sb. bola organizáciou zločineckou a&nbsp;zavrhnutiahodnou.<ref>{{cite web |url=http://cs.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_protipr%C3%A1vnosti_komunistick%C3%A9ho_re%C5%BEimu_a_o_odporu_proti_n%C4%9Bmu#.C2.A7_2 |title= Zákon o protiprávnosti komunistického režimu a o odporu proti němu, §2, odst.2 |publisher= www.cs.wikisource.org |accessdate=}}</ref>

Ustanovujúci zjazd sa konal 14. - 16. mája 1921 v Prahe. Vlastný zjazd (15. a 16. mája), predchádzala porada výkonného výboru ČSSD a voľba predsedníctva zjazdu. Na zjazde sa zúčastnilo 569 delegátov, ktorí zastupovali okolo 350 tisíc ľavicových sociálnych demokratov. Nový výkonný výbor na svojej schôdzi 16.5. mája 1921 zvolil za predsedu [[Václav Šturc|Václava Šturca]], za podpredsedov [[Bohumír Šmeral|Bohumíra Šmerala]] a [[Václav Bolen|Václava Bolena]]. Počas zjazdu strana prijala 21 podmienok na vstup do [[Komunistická internacionála|Komunistickej internacionály (Kominterna)]]. Žiadosť o vstup bola vybavená kladne na kongrese Kominterny v júni a júli 1921. Zjazd znamenal vytvorenie komunistickej strany, ktorej súčasťou ale zatiaľ boli len etnicky slovenské, české a rusínskej ľavicové frakcie ČSSD. PristúpenieZjednotenie nemeckých, maďarských, poľských a židovských komunistických strán vykonal až zlučovací zjazd KSČ v novembri 1921. Až vtedy došlo k vytvoreniu celoštátnej komunistickej strany.

V čase svojho vzniku v roku 1921 (počas trvania [[Prvá česko-slovenská republika|1. ČSR]]) bola KSČ v absolútnych aj relatívnych číslach jednou z najväčších komunistických strán na svete. V [[Voľby do parlamentu Česko-Slovenskej republiky 1925|parlamentných voľbách v roku 1925]] skončila na druhom mieste s 934 223 hlasmi a 41 mandátmi. V roku 1925 v nej bol vyhlásený proces „boľševizácie“„[[Boľševik|boľševizácie]]“, čo znamenalo upevnenie závislosti na Komunistickej internacionále a [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Na V. zjazde KSČ v roku 1929 sa vedenia zmocnili tzv. „Karlínski„[[Karlínski chlapci“chlapci]]“ na čele s [[Klement Gottwald|Klementom Gottwaldom]]. Z KSČ odišla väčšina zakladajúcich členov, napriek tomu strana získala v následujúcich [[Voľby do parlamentu Česko-Slovenskej republiky 1929|októbrových parlamentných voľbách v roku 1929]] 753 220 hlasov a skončila celkovo štvrtá s 30 mandátmi. Svoju pozíciu, čo do počtu mandátov, si podržala aj vo [[Voľby do parlamentu Česko-Slovenskej republiky 1935|voľbách v roku 1935]], kedy pre ňu hlasovalo 849 495 voličov.

KSČ ako významná odbojová sila, podporovaná Sovietskym zväzom, sa po jeho víťazstve vo vojne v roku 1945 stala súčasťou [[Národný front Čechov a Slovákov|Národného frontu]] a vlády oslobodeného Československa. Vo vláde mala zvýšené zastúpenie, aj preto lebo ako autonómna súčasťpolitická KSČstrana sa formálne od KSČ osamostatnila [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistická strana Slovenska]] (KSS) a viaceré predvojnové strany boli zakázané. V rokoch 1945 – 48 bola KSS formálne samostatnou politickou stranou. V tomto období KSČ a KSS postupne obsadzovalaobsadzovali kľúčové miesta v štruktúrach štátu.

V roku [[1946]], v obnovenej [[Česko-Slovensko|ČSR]], zvíťazila v Česku vo [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1946|voľbách do Národného zhromaždenia]] a&nbsp;líder komunistov [[Klement Gottwald]] sa stal predsedom československej vlády. (KSS získala na Slovensku len 30,37 % hlasov a celoštátne 6,89 %.) Vo [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa KSČ ujala neobmedzenej vlády v Česko-Slovensku. Nastalo obdobie komunistickej [[totalitarizmus|totality]] ([[1948]]{{--}}[[1989]]) charakterizované porušovaním ľudských práv, hospodárskym zaostávaním voči nekomunistickým krajinám, propagovaním tzv. vedeckého [[Ateizmus|ateizmu]] a silným vplyvom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] na politiku štátu.

Slovenská časť KSČ/KSČS tvorila od roku 1948 už len (územnú) organizačnú zložku pods ponechaným názvom [[Komunistická strana Slovenska (1948)|Komunistická strana Slovenska]]; ekvivalent v Česku spočiatku neexistoval,. ažAž 31. marca 1990 bol vytvorený pod názvom [[Komunistická strana Čech a Moravy]] (KSČM). Na 18. zjazde KSČS bola strana - bez zmeny názvu - transformovaná na „federáciu“ strán (voľné spojenie s niektorými spoločnými orgánmi) Komunistická strana Čech a Moravy a Komunistická strana Slovenska (čoskoro premenovaná na Komunistická strana Slovenska - Strana demokratickej ľavice a od februára 1991 na [[Strana demokratickej ľavice (1990)|Strana demokratickej ľavice]] - SDĽ). K 7. aprílu 1992 SDĽ vystúpila z KSČS a KSČS tým zanikla.

[[Ústav pamäti národa]] v spolupráci so [[Slovenský národný archív|Slovenským národným archívom]] v prvej etape zverejnil štruktúru orgánov strany, zoznamy zjazdov a mená najvyšších funkcionárov od roku 1945.<ref>Funkcionári KSČ a KSS - Vyhľadávanie. UPN, [httphttps://www.upn.gov.sk/projekty/funkcionari-ksc-kss/ Online]