Kostol Všetkých svätých (Humenné): Rozdiel medzi revíziami

Pôvodný farský kostol sv. Petra stál v centre stredovekého [[Humenné (okres)|Humenného]], na ľavom brehu miestneho potoka. Archívne dokumenty nepriamo posúvajú existenciu rímskokatolíckej farnosti pred rok 1322. Náboženský život v Humennom prehĺbilo účinkovanie františkánov, ktorí prišli do Humenného v 14. storočí na podnet Drugetovcov. Žobravá rehoľa sv. [[František z Assisi|Frantiska z Assisi]] stavala kostoly a kláštory spravidla pri mestských hradbách a tam, kde ich nebolo - taký prípad bol v Humennom, postavila kostol a kláštor mimo centra, námestia. Humenskí [[františkáni]] zasvätili kostol a kláštor Panne Márii. Vybudovali ho v 14. a 15. storočí. Roku 1531 františkánsky kláštor v Humennom načas zanikol. Mienka, že františkánov z Humenného vyhnali Drugetovci, korí v tom čase už údajne boli protestantmi a v [[Horný Zemplín|Hornom Zemplíne]] sa postavili na čelo reformačného hnutia, nemá seriózny podklad. Reformácia v Uhorsku nachádzala sprvu ohlas v pomerne úzkych kruhoch vzdelancov a meštianstva, najmä nemeckého pôvodu. Uhorská šľachta sa spočiatku stavala k reformácii odmietavo, zdôrazňujúc jej nemeckú provenienciu. Po [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] sa Štefan Druget pridržiaval [[Ján Zápoľský|Jána Zápoľského]], ktorý bol katolíkom. Po Zápoľského smrti prešiel do tábora Habsburgovcov, korí boli takisto katolíkmi. Zdá sa, že hlavnou príčinou odchodu františkánov z Humenného bol veľký požiar, ktorý vyčíňal v mestečku v roku 1529. Za obeť požiaru padol kostol Panny Márie i priľahlý františkánsky kláštor, ktorý úplné vyhorel. Kláštor bol obnovený až po príchode [[Jezuiti|jezuitov]] do Humenného. V roku 1642 k nemu pristavili južnú kaplnku ku kostolu. Kláštor už v roku 1676 opäť vyhorel po zničení vojskami [[Imrich Tököli|Imricha Tököliho]], bol opravený však až koncom 1. tretiny 18. storočia. Roku 1735 bol zostavený mramorový oltár do opravenej južnej kaplnky, ktorá bola krátko predtým zaklenutá. V roku 1765 bola zaklenutá loď a postavený organový chór, dokončenie opravných prác datuje letopočet nad vstupným portálom (1765). Bežné opravné práce boli uskutočnené v roku 1816, 1906 a 1911 sa zväčša týkali len interiérových úprav. Pri poslednej oprave roku 1911 boli vymenené pôvodne trojlistové a plamienkové kružby gotických okien za verné kópie a bol upravený štít vstupného priečelia na spôsob štítov zo 14. storočia s ustupujúcimi hrotito zakončenými vertikálnymi výplňami. V posledných rokoch prebehla rekonštrukcia v interiéryinteriéri aj exteriéryexteriéri, čo je poznať hlavne na fasáde kostola.

Vstup do kostola je na západnej strane, hneď vedľa kláštora. Západné [[priečelie]] tvorí trojuholníkový hladký štít s vypadlinami, ukončený krížom. V predsunutej predsieni je vstupný portál so slepím [[tympanón]]om a dvoma slepými oknami, ktoré sú ukončené lomenými oblúkmi, sú tu zachované aj gotické nábehy lomeného oblúka portálu. Strecha je v priečelí ukončená krížovou kyticou. Na priečelí chrámu sa nachádzajú dve lomené okná, jedno je zdobené [[Kružba|kružbou]] v tvare trojlistu, zatiaľ čo druhá kružba je v tvare dvojplamienku, pod každou kružbou sú dve mníšky oddelené jedným prutom. Spoločnú sedlovú strechu má hlavná loď s presbytériom, ktoré je ukončené polygonálnym uzáverom. Na tejto streche si môžeme povšimnúť vežičku [[sanktusník]]. Ďalšou dominantou je zvonicová veža, ktorá ma po obvode lomené okná s kružbami. Na južnej strane sa nachádza jedna bočná kaplnka so sedlovou strechou a polygonálnym uzáverom. Po obvode kostola môžeme vidieť oporné piliere so strieškou, jedenkrát členené. Gotické okná majú lomený oblúk, ich kružba je v tvare trojlístku alebo dvojplamienku, pod nimi sa nachádzajú dve mníšky oddelené jedným prutomprútom, celé okná sú zdobené [[Vitráž (chrám)|vitrážou]]. Vitráže okien sú dielom akad. maliara [[Mikuláš Klimčák|Mikuláša Klimčáka]].