Kresťanská sakrálna architektúra: Rozdiel medzi revíziami

'''Kresťanské symboly''' sú znakové obrazce, ktoré majú hlbší náboženský význam. Uplatňujú sa ako v kresťanskej architektúre, tak aj v inom [[Umenie|umení]] kresťanstva ako je napríklad výtvarné umenie. Z hľadiska viery prezentujú určité spojenie s Bohom. Môžeme ich nájsť v písomnej alebo figurálnej podobe.<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 str. 297{{--}}298.</ref>

Vývoj kresťanskej [[symbolika|symboliky]] začal už v ranom kresťanstve, ktoré nadväzovalo na rímske a pohanské vzory a v značnej miere z nich čerpalo. Najstaršie symbolické zobrazenia z 2. storočia sú zobrazenia [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] v podobe [[akrostich]]ov<ref name="r2" /> (slovo zložené zo začiatočných písmen teologického výrazu). Vo veľkej miere sa používal napríklad symbol ryby, ktorý svojím gréckym znením odkazoval na základnú christologickú formulu – [[ICHTHYS]] čiže Iésús CHristos THeú (H)Yos Sóter – „Ježiš Kristus Boží Syn Spasiteľ“.<ref name="r1">BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava: Obzor, 1992, ISBN 802152177 , str. 260{{--}}261.</ref> Symbol ryby má v kresťanskej symbolike veľké množstvo významov. Prvýkrát sa objavil už v starovekých [[katakomby|katakombách]] najmä ako symbol [[eucharistia|eucharistie]] a až do ranného stredoveku môžeme rybu nájsť aj na obrazoch poslednej večere spolu s chlebom a kalichom vína.<ref name="r1" /> Ryby sú taktiež okrem iného aj atribútom mnohých svätcov ([[svätý Peter]], [[Anton z Padovy|sv. Anton z Padovy]] atď.), ktorých obrazy sú súčasťou mnohých kresťanských stavieb.<ref name="r1" />

V ranom kresťanstve sa rozvíjala aj symbolika znázorňujúca Ježišovo utrpenie, predovšetkým symbolom [[kríž]]a. Kríž (latinsky crux) je symbol [[ukrižovanie|ukrižovania]] Krista a symbol kresťanstva vôbec. Bol pôvodne nástrojom popravy používaného RímanmiRimanmi. Ako symbol kresťanstva sa začal používať až v dobe, kedy cisár [[Konštantín I. Veľký|Konštantín]] ukrižovanie zakázal.<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str. 221.</ref> Najstaršie zobrazenia kríža sú datované počiatkom 4. storočia, ktoré boli často kombináciou Ježišových monogramov.<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str.221.</ref> Kríž sa časom stal symbolom nádeje na vykúpenie a symbolom triumfu nad smrťou.<ref>BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. Bratislava: Obzor, 1992, ISBN 802152177 , str. 146.</ref> V stredoveku kríž prenikol do verejného života a v západnej architektúre sa uplatňoval hlavne v plastickej podobe [[krucifix]]u. Východná architektúra uprednostňovala plošné zobrazenia kríža ([[Ikona|ikony]]).<ref>PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6, str. 298.</ref>

Okrem týchto symbolov rané kresťanstvo užívalo všeobecnejšie symboly ako napríklad symbol [[holubica|holubice]] - symbol duše zomrelého, neskôr sa stala symbolom [[duch svätý|ducha svätého]], alebo oranty[[orant]]y (postavy v modlitebnom geste) - symbol [[zbožnosť|zbožnosti]].<ref name="r2">PAVLINCOVÁ, Helena. Slovník judaismus, křesťanství, islám. 1. vyd. Praha: Mladá fronta, 1994, ISBN 80-204-0440-6 , str. 298.</ref>

Typickou stavbou raného kresťanstva v Európe sa stala [[bazilika]]. Kresťanská bazilika nadväzovala na princíp bazilík rímskych. V období staroveku vyhovovala potrebám veľkých zhromažďovaní. Priestor býval najčastejšie trojloďový.<ref name="r5">SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 115.</ref> Stredná loď bola širšia a vyššia ako tie postranné a zhora osvetlená oknami. Hlavná loď často nemala strop a bol ponechaný pohľad na krov.<ref name="r5" /> Od bočných lodí bola hlavná loď oddelená stĺporadím a ukončená [[apsida (architektúra)|apsidou]].<ref name="r6">KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1, str. 39</ref> Pred hlavnou loďou bola umiestená rajská záhrada, ktorou sa vstupovalo do predsiene a z nej priamo do hlavnej lode. V priestore apsidy stál [[oltár]], spravidla na hrobe [[mučeník]]a.<ref name="r6" /> Začali používať pôdorys v tvare písmena T (symbolika lode a kríža).<ref>KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1 , str. 39</ref>

Východná kresťanská architektúra sa s tou západnou vyvíjala obdobne, osvojila si ale iné užitie [[klenba|klenby]] a [[kupola|kupole]]. Významné stavby tejto doby pochádzajú najmä zo [[Sýria|Sýrie]] z 5. storočia a to bazilika [[Kalb-Luzeh]], [[Turmanin]] a [[Ruveha]], kde sa často využívali práve klenbové konštrukcie. Navonok boli tieto stavby typické pevnostným vzhľadom, čím sa značne odlišujú od architektúry západných kresťanov.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 95..</ref> Ani jedna z nich sa do dnešnej doby nezachovala.

[[Stredovek]]á kresťanská architektúra bola zameraná najmä na architektúru kresťanského [[chrám]]u. Chrám bol v tej dobe hlavnou, centrálnou stavbou v obci. Stavebným materiálom bol najmä kameň. Chrám zohrával dôležitú úlohu v živote kresťansky založeného človeka a stal sa pre neho symbolom večného života. Predstavoval oslavu pamiatky Ježiša Krista, mučeníkov a svätých.<ref>RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850 , str. 79{{--}}81.</ref>

[[Konštantínopol]] sa stal novým hlavným mestom Rímskej ríše a sídlom cisára, čo sa odzrkadlilo aj na vzťahu cirkvi a cisárstva. Kresťanstvo tu malo značný cisársky vplyv a prevzalo mnoho symbolov cisárskych ideí. Stavebníci chrámov boli členmi cisárskej rodiny a hierarchia nebies bola poznamenaná touto hierarchiou – Boh ako nebeský cisár a [[biskup]] jeho zástupca na zemi.<ref name="r7">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 101{{--}}102.</ref> Cisár [[Konštantín I. Veľký|Konštantín]] si dal postaviť [[Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)|Chrám svätých Apoštolov]] v Konštantínopole ako svoje osobné [[mauzóleum]], aby mohlo byť jeho telo pochované práve medzi svätcami.<ref name="r7" /> Charakteristickým znakom [[byzantská architektúra|byzantskej architektúry]] je použitie špecifického materiálu. Prevládala najmä tehla a malta, z ktorých boli stavané steny, piliere ale aj klenby.<ref name="r7" /> Byzantská tvorba bohato pracovala s farbami a príznačným znakom boli aj majstrovské mozaiky a mramor. Typickými sakrálnymi stavbami boli hlavne baziliky helenistického typu, na rozdiel od západu, kde prevládal latinský typ bazilík.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 120.</ref>

Najvýznamnejšou stavbou, ktorá ovplyvnila architektúru byzantského (a aj islamského) sveta je chrám [[Hagia Sofia]] (Chrám Svätej Múdrosti). Postavený bol po Justiniánovom víťazstve nad povstaním Niká v rokoch 532 - – 537. Hlboký vplyv na neskoršiu architektúru mala hlavne veľká kupola, postavená na pôdoryse štvorca. Stavba tohto typu sa stala vo východokresťanskej časti sveta najobľúbenejším typom stavby. Kupola chrámu Hagia Sofia symbolizovala nebeskú klenbu, ktorá dohliadala na kňaza a cisára a ich poslanie povzniesť kresťanskú ríšu.<ref name="r8">RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850 , str. 82.</ref> Bohato vyzdobená stavba plná mozaík a mramoru symbolizovala nebeské kráľovstvo .<ref name="r8" />

Pojmom [[predrománska architektúra]] sa označuje architektúra západnej Európy od 6. do 10. storočia. Je delená na 3 obdobia: Merovejské, Karolínske a Otonské, označované podľa vládnucich dynastií franckýchfranských a nemeckých cisárov.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 128.</ref>

Architektúra si prešla veľkou zmenou práve za vlády [[Karol Veľký|Karla Veľkého]] (Karolínska dynastia).<ref name="r9">RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850 , str. 85- – 86.</ref> Stavby sa stali monumentálnejšie a impozantnejšie. Líšili sa hlavne dvoma charakteristickými znakmi: veľkosťou a zmyslom pre usporiadanie.<ref name="r9" /> Jednotlivé časti stavby boli zámerne architektonicky rozlíšiteľné.<ref name="r9" /> Najvýznamnejšou stavbou predrománskeho obdobia sa stal [[kláštor]]. Bol hospodárskou a organizačnou jednotkou kresťanského života a centrom a strediskom kultúrneho a umeleckého života. Významným dokumentom, vďaka ktorému máme informácie o stredovekom usporiadaní kláštorných budov, je zachovaný nákres kláštora [[St. Gallen]] vo Švajčiarsku z 9 storočia.<ref name="r10">SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 130.</ref> Je vzorom alebo ideovým návodom pre usporiadanie kláštorov a budov v stredovekom období.<ref name="r10" /> Išlo o dvojchórový chrám v tvare latinského kríža s dvoma voľne stojacimi vežami, priľahlou krížovou chodbou a obytnými priestormi.<ref name="r10" /> Okolo tohto celku boli usporiadané hospodárske budovy, hostinec, škola, nemocnica a ďalšie významné mestské budovy.

Architektonickým vzorom pre staviteľov sa stal [[Chrám svätého Petra]] v Ríme.<ref name="r11">RAEBURN, Michael. Dějiny architektury. 1. vyd. Praha: Odeon-Fortuna, 1993, ISBN 8020701850 , str. 88.</ref> Jeho značný vplyv môžeme pozorovať napríklad na kostole vo Fulde. Rozšírený bol okolo roku 800 a reprodukoval v menšom merítku pôdorys chrámu sv. Petra.<ref name="r11" /> V tomto kostole sa nachádzal hrob nemeckého apoštola [[svätý Bonifác|svätého Bonifáca]], umiestnený na západnom závere kostola presne tak, ako bol v chráme sv. Petra umiestnený hrob sv. Petra.<ref name="r11" />

[[Súbor:Leaning Tower of Pisa in Pisa, Italy.jpg|vľavo|náhľad|[[Šikmá veža v Pise]]]]

[[Románsky sloh|Románska architektúra]] je označenie pre architektúru západnej, južnej a strednej Európy z obdobia od 11. do 13. storočia.<ref name="r12">SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 135.</ref> Pomenovanie tohto slohu je odvodené od latinského názvu mesta [[Rím]] – Roma, keďže tento sloh vznikol v krajinách, ktoré boli súčasťou Rímskej ríše. Táto architektúra nadväzuje na predrománsku a taktiež čerpá z kresťanskej [[antika|antiky]] a rímskej tvorby.<ref name="r13">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 116.</ref> Románska architektúra nebola dielom jedného národa, ale bola súčasťou národov celej Európy.<ref name="r13" /> Spájala ju najmä jednotná idea kresťanstva.<ref name="r12" /> Najvýznamnejším stavebným materiálom tej doby sa stal [[kameň]]. Vo Francúzsku sa hojne využíval [[vápenec]], Taliansko zas prekypovalo dostatkom [[mramor]]u, ktorý hojne využívalo. Na územiach s nedostatkom kameňa sa používali tehly.<ref name="r14">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 116- – 134.</ref> Tehlové stavby z tohto obdobia môžeme nájsť napríklad v Nemecku či Anglicku.

V románskej dobe bola nositeľom kultúry cirkev, preto sa v hojnom množstve stavali kláštory a kostoly. Kláštory boli veľmi významnou politickou a hospodárskou organizáciou, ktorá mala veľký vplyv na rozvoj kultúry.<ref name="r14" /> Príkladom je [[kláštor v Cluny]], ktorý bol postavený koncom 11. storočia. Jednalo sa o päťloďovú baziliku s loďou dlhou 130 metrov, zavŕšenú klenbou vysokou 28 metrov, ktorá sa ale po dokončení chrámu zrútila. Tento kostol bol veľmi podobný chrámu sv. Petra v Ríme.<ref name="r14" /> Krajinou, kde románska architektúra dosiahla najväčšie rozmachu bolo Taliansko. Medzi najznámejšie románske pamiatky Talianska patrí jednoznačne komplex v [[Pisa|Pise]], ktorý sa príznačne napája na rímske tvaroslovie.<ref name="r15">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 147.</ref> Je tu vytvorený súbor päťloďového [[dóm]]u s pôdorysom latinského kríža, tiež [[baptistérium]] a dnes svetoznáma [[šikmá veža v Pise]], pôvodne vybudovaná ako [[kampanila]] (zvonica).<ref name="r15" />

[[Gotická architektúra]] je označenie pre európsku architektúru od 12. do 15. storočia, ktorá vystriedala architektúru románsku. Slovo gotika znamená gótske ([[germáni|germánske]]), čo bolo v tomto období (najmä pre talianskych humanistov) hanlivé označenie pre barbarské umenie. Vo Francúzsku je tento sloh nazývaný style ogival – sloh lomený.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 136.</ref> Gotika ako sloh bola rozvinutá hlavne v bohatých mestách. Gotika vznikla vo Francúzsku v prvej polovici 12. storočia, v oblasti Î[[Île-de-France (región)|leÎle-de-France]], kedy bolo postavené prvé gotické opátstvo [[Saint-Denis]], miesto posledného odpočinku francúzskych kráľov.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 158.</ref> Charakteristické znaky gotickej architektúry sú vertikálnosť, oporný systém, lomený oblúk a [[Klenba|rebrová klenba]]. Rebrová klenba bola omnoho vyspelejšia a dokonalejšia ako v románskom slohu. Prepracované rebrá mali za následok stenčenie klenby, ktorá tým pádom zmenšovala tlak vyvodený klenbou.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 135.</ref> Gotická architektúra sa najviac odzrkadlila na stavbách katedrál. Tie boli buď trojloďové, päťloďové, prípadne sedemloďové. Významným znakom gotickej architektúry sú okná. Bývali spravidla pretiahnuté, zasklené malými sklenenými tabuľkami jasných a pestrých farieb. Tie boli vzájomne prepojené olovenými pásmi.<ref name="r16">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 143.</ref> Pestrofarebné sklá vyvolávali v interiéryinteriéri stavby svetelné efekty a tajomnú atmosféru. Západné priečelie katedrál tvorili spravidla dve veže. Hlavné zdôraznenie priečelia tvorili zdobené portály a výrazné [[Okenná ružica|rozetové okno]].<ref name="r16" /> Významným prvkom gotického slohu bola aj bohatá výzdoba. Ako dekorácie boli hojne využívané zvieracie a rastlinné prvky, ktoré sa uplatňovali najmä v sochárskej výzdobe.<ref name="r16" />

Medzi významné gotické pamiatky na území Francúzska patrí okrem spomínaného opatstvaopátstva Saint Denis aj napríklad známa parížska katedrála [[Katedrála Notre-Dame (Paríž)|Notre Dame]]. Mimo Francúzska sa gotická architektúra rozšírila aj do iných zemí Európy. V značnej miere ujala aj v Anglicku. Známa je napríklad gotická katedrála vo Wells.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 187{{--}}188.</ref>

Na Africkom kontinente vznikli významné kresťanské stavby najmä na území [[Etiópia|Etiópie]]. Medzi najznámejšie pútnicke miesta patrí etiópske mestečko [[Lalibela]]. Jedná saIde o komplex 13 kostolov vytesaných do skál, ktorých vznik sa datuje približne od 12. storočia.<ref name=":0" /> Stavbu týchto kostolov nariadil kráľ Lalibela, ktorého obyvatelia Etiópie považujú za svätého. Kráľovým cieľom bolo vybudovať „druhý Jeruzalem“ pre kresťanov, ktorí nemali možnosť putovať do [[Svätá zem|Svätej Zeme]].<ref name=":0" /> Najväčší z kostolov mal steny vysoké približne 10,5 metra. Strechy kostolov končili na úrovni zeme. Všetky kostoly sú vzájomne prepojené chodbami a tunelmi. Najvýznamnejší z kostolov je kostol svätého Juraja, ktorý je vytesaný do hĺbky 12 metrov.<ref name=":0">BROCKMAN, Norbert. Encyclopedia of Sacred Places. ABC-CLIO: 2011, ISBN 9781598846546, str. 474.</ref>

Slovo [[renesancia]] je odvodené od talianskeho slova rinascita – znovuzrodenie. V architektonickom zmysle znamená renesancia znovuzrodenie antického umenia. Renesancia sa začala vytvárať už začiatkom 15. storočia v Taliansku. Impulzom vzniku renesancie bolo prenesenie pápežského dvora z [[Avignon]]u do Ríma, ktoré sa stalo centrom vznikajúceho [[renesančný humanizmus|humanizmu]].<ref name="r17">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 159.</ref> Vedúca úloha renesančného umenia nenáležala Rímu, ale [[Florencia|Florencii]], ktorá sa stala dôležitým centrom rodiacej sa renesancie.<ref name="r17" /> Najvýznamnejšou stavbou, ktorá je kľučovým momentom vzniku renesancie je dóm vo Florencii (Santa Maria del Fiore) aj s mramorovou kampanilou. V roku 1420 zlatník Filippo Brunelleschi projektoval kopulu Dómu, ktorá sa stala symbolom novej spoločnosti po skončení stredoveku.<ref name="r17" />

V období vrcholnej a neskorej renesancie sa centrum presúva do Ríma, kde na pápežov rozkaz vzniká nová [[Bazilika svätého Petra|bazilika Sv. Petra]], na mieste pôvodného starokresťanského chrámu. Architektom sa stal [[Bramante]].<ref name="r19">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 170{{--}}171.</ref> Základom kompozície stavby bol pôdorys rovnoramenného kríža, ktorý bol na koncoch ukončený apsidami. Po smrti Bramanta sa dostavby chrámu ujal významný maliar a sochár [[Rafael Santi]].<ref name="r19" /> Obdobie neskorej renesancie sa vyznačuje osobnosťou [[Michelangelo Buonarroti|Michelangela Buonarottiho]], ktorý sa ujal dostavby chrámu Svsv. Petra. Vytvoril návrh, vďaka ktorému mohla stavba pokračovať aj po jeho smrti. Veľkou zmenou bola výstavba kopuly, ktorej vzorom bola kopula na florentskom dóme.<ref name="r19" />

Slovo [[baroko]] pochádza z portugalčiny (barucca) a znamená perla nepravidelného tvaru. Je to názov pre architektonický sloh, do ktorého vyúsťuje renesancia.<ref name="r20">SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 273.</ref> Zaoberá sa architektonickou tvorbou Európy od konca 16. storočia do zhruba polovice 18. storočia. Vyvinul sa v Taliansku a neskôr sa rozšíril do celej Európy.<ref name="r20" /> Baroko sa vyznačuje významným rozvojom umeleckých diel, ktoré v tomto období zaujali čestné miesto.<ref name="r20" /> Medzi najvýznamnejších sochárov baroka je považovaný [[Gian Lorenzo Bernini]]. Preslávil sa najmä návrhom hlavného oltára v chráme svätého Petra. Ten je umiestnený pod kopulou navrhnutou Michelangelom. Ide o 26 metrové bronzové stĺpy, ktoré nesú bohatý baldachýn.<ref name="r21">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 189.</ref> Taktiež navrhol mohutnú stĺpovú kolonádu na námestí svätého Petra. [[Kolonáda]] mala symbolizovať otvorenú náruč cirkvi.<ref name="r21" /> Významnou stavbou je aj kostol [[Kostol najsvätejšieho mena Ježišovho pri Largo di Torre Argentina|Il Ges''ù'']] v Ríme. Jedná saIde o materskú stavbu [[Spoločnosť Ježišova|jezuitského]] rádu.<ref>KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1, str. 250.</ref>

[[Súbor:Baldaquin Bernin Saint-Pierre Vatican.jpg|vľavo|náhľad|Baldachýn v bazilike sv. Petra (dielo G. L. Berniniho)]]

*smer dynamický – zachádza slobodne so všetkými prvkami architektonickej tvorby.<ref>SYROVÝ, Bohuslav. Architektura svědectví dob : Přehled vývoje stavitelství architektury. 1. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1987, str. 276.</ref> Využívajú sa rôzne geometrické útvary, striedanie svetla a tieňov, maľba a farebný kontrast.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 190.</ref>

Z Talianska sa baroko presúva do ostatných krajín Európy, kde zostáva až do 18. storočia. Vo Francúzsku sa ujal smer klasicizujúci. Dokonalým príkladom francúzskeho baroka je [[Invalidovňa|dóm Invalidov]] v Paríži z roku 1700, ktorý vytvoril [[Mansart]]. Pod jeho kupolou je umiestnená hrobka [[Napoleon]]a.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 195.</ref>

Architektúra 19. storočia hlboko súvisí s veľkými zmenami vo vývoji spoločnosti. Významným faktorom bol veľký technický a vedecký pokrok. Historickým medzníkom sa stala [[Veľká francúzska revolúcia|Veľká Francúzska revolúcia]] (1789), začali sa konštituovať nové sociálne idejeidey. Do popredia sa dostával [[racionalizmus]] a náboženstvá strácali na popularite, čo viedlo aj k oslabeniu moci cirkvi.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 212-213.</ref> [[Profánne]] stavby začali mať väčší význam ako tie sakrálne.

V architektúre 19. storočia sa najviac rozšírili dva slohové útvary-  – [[klasicizmus]] a [[romantizmus]]. Klasicizmus bol racionálny, kládol rozum na prvé miesto.<ref name="r22">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 214.</ref> Prikláňal sa k vedeckému poznaniu antiky. Romantizmus bol typický emóciami, sústredenosťou na vlastné vnútro, úzkym vzťahom k prírode. Mal silný vzťah k stredovekému umeniu a orientálnej kultúre, čo viedlo k uplatneniu väčšieho množstva slohov.<ref name="r22" />

[[Novogotika]] je jedným z najvplyvnejších štýlov 19. storočia. Hlavným zdrojom inšpirácie novogických stavieb boli gotické stavby z 12. až 16. storočia.<ref name="r23">Victoria and Albert Museum The world’s greatest museum of art and design. “Style Guide: Gothic Revival”.[online]. Londýn: 2016 [cit. 29.5.2016 ] <http://www.vam.ac.uk/content/articles/s/style-guide-gothic-revival/ >.</ref> Návrhy stavieb boli založené na formách a vzoroch používaných v stredovekej architektúre. Spisy Augusta Pugina mali veľký vplyv na vznik a rozvoj novogotickej architektúry . Pugin vyzýval architektov a staviteľov aby začali pracovať so základnými princípmi stredovekej architektúry, vrátanie konštrukcie, materiálu a účelu.<ref name="r23" /> Začali sa vo veľkej miere obnovovať kresťanské sakrálne stavby. Staré kostoly boli prestavané a novovybudované práve v novogotickom štýle.<ref name="r23" /> Známou kresťanskou sakrálnou pamiatkou novogotiky je [[Kostol Všetkých Svätých Londýn|kostol Všetkých Svätých]] v Londýne. Navrhnutý bol Williamom Butterfieldom a postavený v roku 1859.<ref name="r23" />

[[Súbor:Pantheon wider centered.jpg|thumb|vpravo|Interiér parížskeho Panthéonu[[Panteón (Paríž)|Panteónu]]]]

[[Romantizmus]] a jeho tvorba bola na rozdiel od klasicizmu zložitejšia. Romantizmus bol postavený na umeleckom postoji, živým prejavom, vyznával individualizmus a slobodu tvorenia a spojenie s prírodou. Príznačné bolo aj združovanie jednotlivých slohov a foriem.<ref name="r25">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 216- – 243.</ref> Romantická architektúra bola hlboko inšpirovaná stredovekom. Hlavným vodítkom sa stala gotika. Na rozdiel od klasicizmu, romantizmus nepoužíval kompozične formálne znaky a symetriu stavby. Romantizmus vznikol v Anglicku a v priebehu 19. storočia sa postupne rozšíril do celej Európy.<ref name="r25" />

Významné miesto v novovekej architektúre zaujíma aj architektúra Ruska. Základy ruskej architektúry tvoria najmä drevené kostolíky a murované stavby. Významné stavby boli často projektované staviteľmi z iných krajín Európy ako napríklad [[Katedrála Zosnutia presvätej Bohorodičky (Moskva)|Uspenská katedrála]] v Moskve postavená talianomTalianom Fioravantim.<ref name="r26">STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 226.</ref>

Na prelome 18. a 19. storočia do Ruska prenikol klasicizmus. Hlavnými znakmi sa stal voľnejší umelecký koncept odrážajúci západoeurópsku architektúru ale tiež samotné Ruské prvky.<ref name="r26" /> Významnou sakrálnou stavbou je napríklad chrám Kazaňskej Bohorodičky od A. N. Voronichina, nachádzajúci sa v Petrohrade.<ref>KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1 , str. 269.</ref>

Z [[Blízky Východ|Blízkeho Východu]] sa časom kresťanská architektúra rozšírila aj do východnejších oblastí Ázie. Kresťanské stavby boli vybudované aj v [[Čína|Číne]]. V [[Šanghaj]]i bol postavený [[Kostol Najsvätejšej Trojice Šanghaj|kostol Najsvätejšej Trojice]]. Jedná saIde o najstaršiu kresťanskú stavbu v Šanghaji. Kostol bol inšpirovaný gotickým slohom.<ref>CAI Yanxin. Chinese Architecture. Cambridge University Press: 2011, ISBN 0521186447, str. 104</ref> Kresťanské stavby vznikali aj v Indii, napríklad kostol [[Igreja da Nossa Senhora de Neves]] postavený v roku 1560.

Medzi najvýznamnejšiu kresťanskú stavbu patrí [[Katedrála Panny Márie Sydney|katedrála Panny Márie]] v meste Sydney. Patrí medzi najdôležitejšie historické katolícke stavby v [[Sydney]].<ref>ST. MARYS CATHEDRAL[online]. Sydney: 2014.[cit. 19.5.2016 ] <[http://www.stmaryscathedral.org.au/ http://www.stmaryscathedral.org.au]>.</ref> Jej výstavba začala v roku 1821. Po zničení požiarom bola prestavaná do dnešnej podoby a vyznačuje sa značným vplyvom anglickej gotickej architektúry. Katedrála je postavená z [[Pieskovec|pieskovca]], na ktorom je mesto postavené. Katedrála reprezentuje zrod katolíckej cirkvi v Austrálii.<ref>ST. MARYS CATHEDRAL[online]. Sydney: 2014. [cit. 19.5.2016 ] <http://www.stmaryscathedral.org.au>.</ref>

Architektúra datovaná začiatkom 20. storočia je spojená s nástupom [[moderna|moderny]]. Je ovplyvnená najmä veľkým vedeckým a technickým pokrokom a urbanizácii. Vznikli nové, vyspelé technológie, ktoré v značnej miere ovplyvnili podobu a konštrukciu stavieb. Začali sa používať nové materiály ako napríklad železo alebo betón.<ref>STAŇKOVÁ, Jaroslava. Tisíciletý vývoj architektúry. 3.dopl. vyd. Praha: Suchý, Jiří, 1942-, 1989, ISBN 80-03-00073-4 , str. 272{{--}}273.</ref>

Európska kresťanská architektúra bola výrazne ovplyvnená vedeckým a technickým pokrokom. Veľkou zmenou bol nový materiál, z ktorého sa začali stavať prevažne kostoly. Vo veľkej miere začal byť na stavbu používaný betón. Typickou novodobou kresťanskou stavbou 20. storočia je fínsky kostol [[Kaleva]] v meste Tampere. Kostol je postavený z vysokých, strohých, mierne zakrivených betónových stien. Interiér kostola je výrazne presvetlený a vyzdobený drevenými predmetmi.<ref name="r29">KOCH, Wilfried. Evropská architektura : encyklopedie evropské architektury od antiky po současnost. 3. vyd. Praha: Euromedia Group - Knižní klub, 2012, ISBN 978-80-424-2029-1 , str. 278, 282.</ref>

Západná Afrika, najmä [[Pobrežie Slonoviny]], sa stala významným miestom pre kresťanskú architektúru. Nachádza sa tu najväčšia rímskokatolícka stavba sveta [[Bazilika Panny Márie Kráľovnej Mieru]]. Stavba vznikla na popud katolíkov tejto francúzskej kolónie.<ref name="r30">MELTON, J.Gordon. The Encyclopedia od Religious Phenomena. Canton: Visible Ink Press, 2008, ISBN 1-57859-209-7, str. 246- – 247.</ref> Inicioval ju prvý prezident Pobrežia Slonoviny [[Félix Houphouët-Boigny]]. Postavená bola v hlavnom meste [[Yamoussoukro]]. Stavba začala v roku 1985 a oficiálne bola posvätená pápežom [[Ján Pavol II.|Jánom Pavlom II]] v roku 1990. Po výstavbe veľkosťou predčila aj Baziliku svätého Petra v Ríme. Jej veža dosahuje výšku 158 metrov. Hlavným stavebným materiálom bol [[mramor]].<ref name="r30" />

V Ázii bolo koncom 20. a začiatkom 21. storočia najviac kostolov vybudovaných v [[Spojené arabské emiráty|Spojených Arabských Emirátoch]]. Množstvo kostolov bolo postavených v [[Dubaj (mesto)|Dubaji,]] napríklad [[Kostol Najsvätejšej Trojice Dubaj|Kostol Najsvätejšej Trojice]]. Jeho výstavba začala v roku 1970 na pozemku, ktorý k výstavbe poskytol dubajský emir Rashid bin Saeed Al Maktoum.<ref>HOLY TRINITY CHURCH DUBAI, UAE [online]. Dubai: 2012, [30. 4. 2016]. <http://www.holytrinitychurchdubai.org/index.php?lang=en>.</ref> Ďalšie známe kostoly v Dubaji sú [[katolícky kostol Panny Márie]] a [[katolícky kostol svätého Františka z Assisi]], ktorého stavba začala v roku 2000.

Známou modernou kresťanskou stavbou na austrálskom kontinente je [[Katedrála sv. Patrika Bunbury|katedrála sv. Patrika]] v meste Bunbury. Jej stavba započala v roku 1919. Pôvodne to bol kostol ale neskôr bola pápežom [[Pius XII.|Piom XII]]. povýšená na katedrálu kvôli novo vzniknutej katolíckej diecéze mesta Bunbury. Bola významným centrom náboženského života v tomto meste ale aj časti západnej Austrálie, ktorej sa stala symbolom. V roku 2005 sa mestom Bunbury prehnalo tornádo a zničilo časť mesta aj s katedrálou. Počas piatich rokov bola katedrála zrekonštruovaná a novo otvorená v roku 2011.<ref>CATHOLIC DIOCESE OF BUNBURY [online]. Bunbury: 2005, [26. 5. 2016]. <http://www.bunburycatholic.org.au/>.</ref>

Najstaršie dochované sakrálne pamiatky na Slovensku sa datujú do obdobia 9. storočia, na území [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Christianizácia Veľkej Moravy príchodom [[Konštantín a Metod|Konštantína a Metoda]] zo Solúna mala na svedomí príchod kresťanskej architektúry, či už ovplyvnenej karolínskym alebo byzantským stavebným štýlom. Najstaršia pamiatka Slovenska sa našla pri odkryve románskeho kostolíka svätého Martina pod [[Zobor]]om.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4, str. 13- – 14.</ref>

[[Nitra]] bola v tom období významné stredisko Veľkej Moravy, preto väčšinu románskych a predrománskych pamiatok môžeme nájsť práve tu.<ref name="r32">LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4, str. 14.</ref> Existenciu mnohých, dnes už nezachovaných pamiatok, môžeme sledovať vďaka historickým prameňom. Napríklad listina z roku 1075 dokladujepreukazuje existenciu benediktínskeho kláštora a kostola v [[Hronský Beňadik|Hronskom Beňadiku]]. Z roku 1075 sa tiež spomína kráľovská drevená kaplnka svätého Martina v [[Dvory nad Žitavou|Dvoroch nad Žitavou]] a murovaná kaplnka v Kňažiciach.<ref name="r32" /> Z pohľadu Veľkej Moravy môžeme hovoriť na území Slovenska o prekrývaní prvkov domácej architektúry a architektúry východnej a západnej Európy, ktorá sa na územie Veľkej Moravy dostala vďaka misii Konštantína a Metoda.

Po páde Veľkej Moravy a začlenenia Slovenska do [[Uhorsko|Uhorska]] začali králi a šľachtici podporovať stavbu kostolov a kláštorov ([[benediktíni|benediktínskych]], [[cisterciáni|cisterciánskych]], [[premonštráti|premonštrátskych]] a [[dominikáni|dominikánskych]]). Tie sa stali strediskom náboženského života, umenia a kultúry tak, ako aj v ostatnej Európe.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 , str. 16.</ref>

Centrálne stavby na Slovensku nadobudli významnú pozíciu. Len centrálnych kostolíkov môžeme nájsť na Slovensku okolo 30. Začali vznikať rotundy ([[Skalica (mesto)|Skalica]], [[Krížovany|Križovany]]...) , baptistéria, mauzóleá, hrobové stavby, martýria atď. Osobitnú skupinu románskych stavieb tvoria tehlové kostolíky. Vznikali na miestach s nedostatkom kameňa, najmä na juhu Slovenska, oblasť [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]], južného [[Gemer (región)|Gemera]] a východoslovenskej nížiny.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 , str. 18- – 19.</ref> Významná je tehlová [[rotunda v Šiveticiach]] (1241), ktorá sa svojím priemerom (11,10m) radí medzi najväčšie stredoeurópske centrálne stavby.<ref name="r33">LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 , str. 20- – 21.</ref> Významný je aj tehlový kláštorný kostol Panny Márie v [[Diakovce|Diakovciach]]. Ide o trojloďovú stavbu členenú piliermi na lode, pričom každá je ukončená apsidou. Stala sa vzorom pre ďalšie tehlové kostolíky Žitného ostrova.<ref name="r33" /> Taktiež vznikali kláštorné komplexy, medzi najznámejšie patria kostol a kláštor v Krásnej nad Hornádom a Skalka pri [[Trenčín]]e. Postupné rozrastanie miest malo za následok vznik mestských/farských kostolíkov napríklad v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] kostol Panny Márie a dominikánsky kostol svätého Mikuláša, ktorý je najväčším románskym kostolom na Slovensku.<ref name="r33" />

Gotika nastúpila na Slovensko v polovici 13. storočia. Nástup nového slohu bol spätý s obnovou krajiny po tatárskych nájazdoch, čo sa vo veľkej miere dotýkalo aj sakrálnych stavieb, ktoré vojská ničili. Tieto stavby sa stali predmetom prestavieb a dostavieb.<ref name="r34">LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 , str. 25.</ref> Týkalo sa to najmä kostolov a kláštorov. Zakladali sa nové osady, čo viedlo k vytvoreniu jednoduchého farského kostola tzv. kolonizačného. Charakteristickými znakmi bola pozdĺžna prevýšená loď s dreveným trámovým stropom, krížová rebrová klenba a hranolová veža.<ref name="r34" /> Takéto kostolíky môžeme nájsť napríklad vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici,]] [[Danišovce|Danišovciach]], [[Sučany|Sučanoch]] či [[Rimavská Baňa|Rimavskej Bani]].<ref name="r34" /> Malé vidiecke kostolíky slúžili ako vzor kostolom vo väčších mestách. V prosperujúcich mestách došlo k výstavbe trojloďových bazilikálnych dispozícii. Najtypickejšou stavbou je [[kostol svätého Mikuláša v Trnave]]. Vrcholom gotickej periódy na Slovensku bola stavba haly dómu svätého Martina v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="r35">LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 , str. 26- – 27.</ref> Predstavovala meniace sa nároky na chrámový interiér so symbolom rajskej záhrady, stromami života a priestoru, ktorý zjednocuje. Významný je aj veľkoryso koncipovaný [[dóm svätej Alžbety]] v Košiciach. Zaujímavé sú aj gotické kostoly v Banskej Štiavnici a [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], ktoré mali na vysokej úrovni zvládnuté zaklenutie priestoru sieťovou rebrovou klenbou.<ref name="r35" />

Renesancia na Slovensku započala 16. storočím a doznela koncom 17. storočia. Viedeň sa stala významným centrom a mala veľký vplyv aj na Slovensko. Vďaka Viedni sa k nám dostali informácie o renesančnom slohu a architektúre z ostatných častí Európy.<ref name="r36">LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4, str. 32- – 33.</ref> V období renesancie na Slovensku vzniklo pomerne málo nových kostolov. Problémy vznikli novými konfesiami ([[kalvíni]], [[protestanti]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]]) a ich nárokmi na bohoslužobné priestory.<ref name="r36" /> Vo väčších mestách s väčšou koncentráciou týchto konfesii vznikli nové kostoly ako napríklad v Bratislave, [[Prešov]]e alebo [[Košice|Košiciach]]. V spišskom regióne vznikali renesančné zvonice, ktorých prvotnou funkciou bolo varovanie pred vojnovým nebezpečenstvom.<ref name="r36" />

Obdobie baroka na Slovensku datujeme približne od polovice 17. storočia a trvalo asi 170 rokov. Koncom 16. storočia bola väčšina obyvateľov Slovenska protestantská, až kým [[Habsburgovci|Habsburský]] panovníci nezačali protireformačnú činnosť. Najvýraznejšie sa baroko dostalo do Bratislavy a Trnavy, kde sa rozšírilo z Viedne a Talianska.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 , str. 39.</ref> Novým prvkom bol vznik [[kalvária|kalvárii]], [[božie muky|Božích múk]], pútnických miest atď. Renovovali a prestavovali sa stredoveké kostoly, časom došlo aj k stavbe nových kláštorov, kaplniek a kostolov. Prvou významnejšiouvýznamnejšou barokovou stavbou na Slovensku bol jezuitský kostol svätého Jána Krstiteľa v Trnave.<ref name="r37">LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 , str. 48.</ref>

Klasicizmus na Slovensku nastúpil po reformách [[Mária Terézia|Márie Terézie]] od 2. polovice 18. storočia. Vplyv na nástup klasicizmu mala Uhorská stavebná komora s menami ako [[František Anton Hillebrandt]] a jeho nástupca [[Jozef Ján Tallher]], [[Melchior Hefele]].<ref name="r38">LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 , str. 59- – 60.</ref> Ich vplyv sa šíril najmä pomocou bratislavského stavebného cechu. Uplatnenie tolerančného patentu a zrovnoprávnenie protestantov a katolíkov viedlo k výstavbe tolerančných bezvežových kostolov. Vzorom sa im stala trojloďová halová stavba kostola nemeckých evanjelikov v Bratislave.<ref name="r38" />

Mnoho kostolov si zachovalo svoju typickú architektúru a nové slohy sa odzrkadlili najmä na výzdobe. Z bežného rámca sa vymyká napríklad kostol v Čataji (1820-1830) alebo kostol v [[Slanica|Slanici]]. Oba tieto kostoly vznikli prestavbou barokového objektu.<ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 , str. 63.</ref>

Od 19. storočia prevládala stavba civilných budov, ktoré si vyžadoval každodenný život (školy, nemocnice, priemyselné budovy atď.) Sakrálna architektúra sa najmä rekonštruovala. Nové kostoly vznikali len v obciach, kde predtým žiadne staršie neboli ([[Sedliacka Dubová]], [[Raková (okres Čadca)|Raková]], [[Černová]]...) <ref>LUKÁČOVÁ, E. a kol. Sakrálna architektúra na Slovensku. Katedra dejín architektúry, Bratislava: Vydavateľstvo KT, 1992, ISBN 80-88804-67-4 , str. 67{{--}}68.</ref>