Kulturológia: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
 
Koncipovanie kulturológie ako špecifickej oblasti humanitných poznatkov siaha k novoveku v súvislosti s filozofickým koncepciami dejín u [[Giovanni Battista Vico|Vica]], [[Johann Gottfried von Herder|Herdera]] a [[Georg Wilhelm Friedrich Hegel|Hegla]]. Na podklade kultúrnych poznatkov skúma konkrétne kultúrne javy. Kulturológia patrí k sociálno-humanitným odborom, hoci aktívne využíva metódy prírodných vied a špeciálne metódy výskumu v sociálnej oblasti. Využíva integratívný prístup, v orientácii na existenciu a činnosť človeka v spoločnosti.
 
Kulturológia skúma kultúru ako univerzálny ľudský fenomén, špecifickú ľudskú činnosť, ktorá nie je vlastná iným biologickým formám života (kultúra je najvýznamnejším znakom, ktorým sa človek odlišuje od ostatných živočíchov; človek je v kulturologickom nazeraní chápaný ako tvorca kultúry a sociokultúrneho prostredia.). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kultúra a kulturológia – Katedra kulturológie|url=http://kulturologia.sk/about/kultura-a-kulturologia/|dátum prístupu=2019-07-29|jazyk=sk-SK}}</ref>
 
Je to [[spoločenská veda]], ktorá skúma kultúru ako superorganickú vrstvu reality, ktorá zahrňuje naučené a zdieľané vzorce ľudského chovania, normy, idejeidey a materiálne produkty cieľavedomej ľudskej práce. Patrí k odvetviu spoločenských vied, ktoré sa zaoberajú vedeckým porozumením, popisom, analýzou a predpoveďou kultúry ako celku.
 
Podľa L. A. Whitea [[etnológia]] a [[antropológia]] študovali rôzne kultúrne praktiky zahŕňajúce rôzne aspekty ([[Sociológia|sociologické]], [[Psychológia|psychologické]] atď.), preto kulturológia vznikla ako disciplína zameraná výlučne na kultúrne aspekty. <ref>{{Citácia periodika|titul=Culturology|url=http://dx.doi.org/10.1126/science.128.3333.1246|periodikum=Science|dátum=1958-11-14|dátum prístupu=2019-07-29|ročník=128|číslo=3333|strany=1246–1246|issn=0036-8075|doi=10.1126/science.128.3333.1246|meno=L. A.|priezvisko=WHITE}}</ref> Kulturologické nazeranie predpokladá vyjadrovanie sa pomocou ustálených [[pojem|pojmov]] – terminologický aparát (súbor cielene získaných [[informácia|informácií]], logicky zdôvodnenou sústavou pojmov a systémom vzťahov a súvislostí týkajúcich sa [[kultúra|kultúry]]).
* eko-filozofia
* [[psychoanalýza|psychoanalytický]] koncept kultúry,
* [[Štrukturalizmus (architektúra)|štrukturálnštrukturálna]]<nowiki/>a [[antropológia]],
* [[postmoderna|postmoderný]] koncept kultúry (Foucault, Welsch)
* hypermoderný koncerptkoncept kultúry (Lipovetsky)
* iné...
 
[[Edgar Schein]] nazval svoj model „ľadovcom“: kultúru chápe ako vzorec ''„bazálnych a rozhodujúcich predstáv, ktoré určitá skupina ľudí našla, či vytvorila, odkryla a rozvinula, v rámci ktorých sa naučila zvládať problémy vonkajšej adaptácie a vnútornej integrácie a ktoré sa tak osvedčili, že sa chápu ako všeobecne platné. Noví členovia ich majú pokiaľ možno zvládnuť, stotožniť sa s nimi a konať podľa nich.“'' <ref>SCHEIN, E.. Career anchors revisited: Implications for career development in the 21st century. The Academy of Management Executive. JSTOR 4165355</ref>
 
K významným relevantným konceptom v tejto súvislosti patrí v praxi pre svoju komplexnosť s obľubou používaný model [[Geert Hofstede|Geerta Hofstedeho]]. [[Symbol|Symboly]], [[hrdinovia]] a [[Rituál|rituály]] sú podľa miery viditeľnosti pre vonkajšieho pozorovateľa tzv. šupkami/ vrstvami cibule. Hofstede im rozumie ako samostatným prvkom kultúry, a označuje ich ako [[Zvyk|zvyky]], predstavujú viditeľnú vonkajšiu časť kultúry, tzv. '''culture one'''. Jadro kultúry tvoria hodnoty, ktoré nie sú priamo pozorovateľné a môžeme ich odvodiť z vlastností a správania príslušníkov určitej kultúry. – tzv. '''culture two'''. <ref>GAŽOVÁ, V. ''Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie.'' FF UK, 2009, Bratislava, ISBN 80-7121-315-2, s. 32</ref>
 
== Témy kulturológie ==
* Kultúra ako súbor [[zvyk|zvykov]], vzťahov, inštitúcií, [[umenie|umenia]] a iných čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo [[sociálna skupina|sociálnu skupinu]].
 
* Celok [[Tvorba|tvorby]], difúzie a [[Konzument|konzumu]] [[Produkt|produktov]] tvorivého ľudského [[Duch|ducha]] v oblasti [[Umenie|umení]] a poznatkov.<ref name=":2">GAŽOVÁ, V. [[Gréčtina|Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie.]] FF UK, 2009, Bratislava ''ISBN 80-7121-315-2'', s. 17- – 19
</ref>
 
</ref>
 
* Krober a Kluckohn, zozbierali 164 definícií kultúry, ktoré rozdelili do 8 skupín:'' opisné ''(vypočítavajú sumu fenoménov patriacich do kultúry)'', historické ''(kladú dôraz na procesy sociálnej transmisie a translácie)'', normatívne ''(vzorce a konania okolo ktorých sa navrstvujú normy, spôsoby konania)'', zdôrazňujúce ideačný aspekt ''(dôraz na idey)'', psychologické'','' štrukturálne ''(typizácia a organizácia kultúry)'', genetické ''(kultúra ako produkt alebo výtvor; myšlienkový obsah; symboly) a'' nezaraditeľné.''<ref>GAŽOVÁ, V. [[veda|Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie.]] FF UK, 2009, Bratislava, [[kultúra|ISBN 80-7121-315-2]], s. 16</ref><ref>KROEBER, A., KLUCKHORN, C. Kritický nástín systému a definic kultury I., II. Brno. 1968, 1970.</ref>
</ref> <ref>KROEBER, A., KLUCKHORN, C. [[spoločenská veda|Kritický nástín systému a definic kultury I., II.]] Brno. 1968, 1970.
</ref>
 
* [[Civilizácia]] je chápaná ako úroveň spoločenského vývoja, ktorý dosiahla určitá [[spoločnosť]].
=== Prapočiatky kultúry ===
<gallery>
Obrázok:Techo_de_Altamira_(replica)-Museo_Arqueológico_Nacional.jpg|Jaskynné maľby v [[Altamira (jaskyňa)|AltamíreAltamire]]
Obrázok:Lascaux painting.jpg|Jaskynné maľby v Lascaux
Obrázok:Stonehenge_Total.jpg|Stonehenge
 
=== Kritické teórie kultúry ===
Kritickú teóriu kultúry reprezentujú najmä [[Neomarxizmus|neomarxistickí]] a [[Postmarxizmus|post-marxistickí]] autori, vychádzajúci z [[Karl Marx|Karla Marxa]], ktorí položil dôraz z ekonomickej roviny na kultúrnu a ideologickú základňu, o ktorú sa opiera ekonomické a politické panstvo. <ref>BLAHA, L. 2011. ''Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia?'' Bratislava: VEDA, 176 s. 2011. ISBN 9788022412308, s. 37</ref> Prípravnú pôdu tejto línii vytvorili už [[Jean Jacques Rousseau]]: ''"Potreba vztýčila tróny, vedy a umenia ich upevnili. Milujte nadanie mocipáni tohto sveta, a rozprestrite ochranné krídla nad duchmi, čo ho kultivujú."''<ref>ROUSSEAU, J.J. 2011. ''Rozprava o vedách a umeniach.''. Bratislava: Vydavateľstvo SSS, 2011. ISBN 978-80-8061-453-9, s. 49 </ref> Ku významný filozofom patrí progresívna línia ľavicových autorov ako [[Charles Fourier|Charles Fouriér]], [[Antonio Gramsci]],<ref>GRAMSCI, A. ''Selection from Prison notebooks''. London</ref> [[György Lukács]], [[Wilhelm Reich]], neskôr napr. [[Ernst Bloch|Ernest Bloch]] alebo [[Louis Althusser]].<ref>ALTHUSSER, L. ''Essayes on ideology.'' LondonLondýn. 1984</ref> V [[Československo|Československom]] prostredí túto líniu reprezentovali najmä [[davisti]]. Väčšina autorov vychádza z predpokladu, že kultúra alebo niektoré štruktúry [[kultúra|kultúry]] (najmä umeleckej kultúry, mediálnej kultúry a reklamy) sú prostriedkom manipulácie (najmä politickej a ekonomickej) – média sú nástroje, ktorými vládnuca trieda uplatňuje vládu.
 
<gallery>
Kritické teórie o kultúre a umení rozvinula v 20. storočí (od roku 1923 na inštitúte Ústavu sociálnych výskumov univerzity vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]]) neo-[[Marxistická filozofia|marxistická]]''' [[Frankfurtská škola]]''' na čele s [[Adorno|Adornom]],<ref>ADORNO, T. 2009. <em>Schéma masové kultury. </em>1. vyd. Praha: OIKOYMENH. 60 s. ISBN 978-7298-406-0</ref> [[Max Horkheimer|Horkheimerom]],<ref>ADORNO-HORKHEIMER. Kultúrny priemysel –  osvietenstvo ako masový podvod. In. <em>Dialektika osvietenstva. </em>Praha. 2009. </ref> (najmä ich spoločné dielo ''Dialektika osvietenstva'') [[Jürgen Habermas|Habermasom]],<ref>HABERMAS, J. 2000. <em>Problémy legitimity v pozdním kapializmu</em>. Praha: Filosofia. 2000.</ref> [[Herbert Marcuse|Marcusom]]<ref>MARCUSE, H. 1991. <em>Jednorozměrný člověk.</em> 1991. Praha: Naše Vojsko.192 s. ISBN 80-206-0075-2</ref> a [[Erich Fromm|Frommom]] <ref name=":1" /> (ďalej [[Leo Löwenthal|Löwenthal]], [[Walter Benjamin|Benjamin]], [[Friedrich Pollock|Pollock]]).
 
Hlavnou témou výskumu je mediálna a kultúrna manipulácia<ref name=":0" /> (nadväzujúc na [[Marxizmus|Marxa]], [[Fourierizmus|Fouriéra]] [[Antonio Gramsci |Gramsciho]], sociológov [[Émile Durkheim |Durkheima]], [[Existencializmus|existencialistov]] a [[psychoanalýza|psychoanalytikov]]), [[antikapitalizmus]], filozofická interpretácia Marxa, kritika [[Technokracia|technokracie]], monopolizácie a [[pozitivizmus|pozitivizmu]].<ref>KONEČNÁ, Z. 2005. Frankfurtstká škola. História a ideové východiská. In GAŽOVÁ, V., SLUŠNÁ, Z.. Kultúra a rôznorodosť kultúrneho. Bratislava : Katedra kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, 2005. ISBN 80-89176-41-8</ref> Populárna kultúra je v týchto teóriách výsledok interakcie subjektov kultúrneho priemyslu a konzumentov.<ref name="Plecner2005">PLECNER, A. 2005. Masová kultúra a pop kultúra ako systémy kultúry. In GAŽOVÁ, V., SLUŠNÁ, Z.. ''Kultúra a rôznorodosť kultúrneho. ''Bratislava : Katedra kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, 2005. ISBN 80-89176-41-8, s. 181</ref> {{Hlavný článok|Frankfurtská škola|Neomarxizmus}}
 
<gallery>
</gallery>
 
Na Frankfurtskú školu, téorieteórie kultúrnej kritiky [[Antonio Gramsci|A. Gramsciho]], [[Louis Althusser |L. Althaussera]], ľudové hnutia [[Jacques Lacan|J. Lacana]] a tzv. [[Frank Raymond Leavis|Leavisovskú]] generáciu literárnych kritikov (analýzy jazyka a literárneho textu) nadviazala tzv. [[Birminghamská škola]], Britských kultúrnych štúdií (cultural studies), ktorej hlavnou témou bola analýza [[masová kultúra|masovej kultúry]],<ref name="Plecner2005" /> odhaľovanie znakov, aktívny percipient, analýza [[Subkultúra|subkultúr]], analýza [[žáner|žánrov]], [[ekonómia|ekonómie]] [[média|médií]], [[Etnografia|etnografický]] prístup a textová analýza, kultúra mládeže, [[Triedny boj|triedne]] vzťahy, média a [[film]], [[politika]] a skúmanie kultúry vo vnútri. Autori boli najmä ľavicovo orientovaní a prispievali aj do časopisu ''New Left Review'', ktorý založil jeden z predstaviteľov, kultúrny teoretik [[Stuart Hall |S. Hall]] (zaviedol koncept kódovania a dekódovanie v masovej kultúre). Pôvodnú Birminghamskú školu reprezentujú autori ako [[Stuart Hall]], [[Richard Hoggart]], [[Raymond Wiliams]]<ref>WILIAMS, R. 1976. ''Keywords: A vocabulary of culture and society. ''London: Fontana. 1976. 276 s., ISBN 0-85664-289-4 (Citcit. podľa SOUKUP, P. 2012. Filozofická a antropologická dimenze pojmu kultura: Cesta pojmu z antického Řecka do Melenásiey. In: Zborník z konferencie „Kultúra v
premenách globalizácie“ 1. vyd. Nitra: Katedra kulturológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, 2012. s. 295 – 311. ISBN 978-80-558-0093-6)</ref> a [[E. P. Thompson]].
fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, 2012. s. 295 – 311, ISBN 978-80-558-0093-6)</ref> a [[E. P. Thompson]].
 
Ku kritickým teóriám kultúry patrí taktiež línia neomarxistických a post-marxistických filozofov, filozofia [[alterglobalizmus|alterglobalizmu]] a antiglobalizmu, [[ekofilozofia]] a zelená ľavica, niektoré línie [[postštrukturalizmus |post-štrukturalizmu]] a ďalšie smery zamerané na hľadanie alternatív voči [[kapitalizmus|kapitalizmu]] a [[Neoliberalizmus|neoliberalizmu]].
 
== Trendy v kulturologickom diskurze v 20. a 21. storočí ==
Mimoriadne kľúčové sú antropologicko-kulturologické reflexie V. Soukupa (tzv. Pražská kulturologická škola), ktoré hlásajú návrat k L. A. Whiteovi s vyššou nadstavbou: ''„Kulturologie se pokouší překonat roztříštěnost přístupu ke kultuře a odhalit vnitřní vztahy, které mezi kvalitativně různými oblastmi kultury existují.“''<ref>SOUKUP, V. 2010. Culturology: A New Syntesis (Science of Culture in Central Europe) In: ANTHROPOLOGIA INTEGRA 1/2010. Brno: Masarykova univerzita. ISSN 1804-6665, s. 29- – 37</ref>
 
Bratislavská kulturologička Z. Slušná popisuje súčasný kulturologický diskurz následovne: ''„Aktuálne definície a najmä akademický diskurz kultúru prezentuje ako pluralitné, rôznorodé a rovnocenné „spôsoby jestvovania ľudí“ a nahromadené výdobytky a výtvory charakteristické špecifiká života a činorodej aktivity jednotlivcov ako nimi tvorených sociálnych skupín, V aktuálnych konceptoch kultúry nachádzame odpovede na výzvy „tradične antropologického nazerania“ (kultúra ako spôsob života) ako aj postmodernej arbitrálnej selekcie tovarov kultúry z globálneho supermarketu.“ ''<ref>SLUŠNÁ, Z. 2005. Metamorfózy kategórie kultúra. In GAŽOVÁ, V., SLUŠNÁ, Z.. Kultúra a rôznorodosť kultúrneho. Bratislava : Katedra kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, 2005. ISBN 80-89176-41-8, s. 33</ref>
 
<gallery>
* doc. Dr. Jozef Mravík, CSc. (kulturológ, esejista, národovec a slovanofil)<ref name=":5" />
* prof. PhDr., Imrich Sedlák, CSc. (literárny a kultúrny historik, organizátor, vedecký i dokumentačný pracovník v slovakistickej, literárnohistorickej, kulturologickej a literárnomúzejnej oblasti, vysokoškolský pedagóg)<ref name=":5" />
* PhDr. Ján Tazberík, CSc., (básnik, literárny kritik, kulturológ, literárnovedný a kul­túrnokultúrno-osvetový pracovník)<ref name=":5" />
* PhDr. [[Viktor Timura]], Csc, plk. (kulturológ, esejista, spisovateľ)
* prof. PhDr. [[Viera Gažová]], CSc. (vysokoškolská pedagogička, kulturologička);
56 213

úprav