Kulturológia: Rozdiel medzi revíziami

Kulturológia skúma kultúru ako univerzálny ľudský fenomén, špecifickú ľudskú činnosť, ktorá nie je vlastná iným biologickým formám života (kultúra je najvýznamnejším znakom, ktorým sa človek odlišuje od ostatných živočíchov; človek je v kulturologickom nazeraní chápaný ako tvorca kultúry a sociokultúrneho prostredia.). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kultúra a kulturológia – Katedra kulturológie|url=http://kulturologia.sk/about/kultura-a-kulturologia/|dátum prístupu=2019-07-29|jazyk=sk-SK}}</ref>

Je to [[spoločenská veda]], ktorá skúma kultúru ako superorganickú vrstvu reality, ktorá zahrňuje naučené a zdieľané vzorce ľudského chovania, normy, idejeidey a materiálne produkty cieľavedomej ľudskej práce. Patrí k odvetviu spoločenských vied, ktoré sa zaoberajú vedeckým porozumením, popisom, analýzou a predpoveďou kultúry ako celku.

* [[Štrukturalizmus (architektúra)|štrukturálnštrukturálna]]<nowiki/>a [[antropológia]],

* hypermoderný koncerptkoncept kultúry (Lipovetsky)

K významným relevantným konceptom v tejto súvislosti patrí v praxi pre svoju komplexnosť s obľubou používaný model [[Geert Hofstede|Geerta Hofstedeho]]. [[Symbol|Symboly]], [[hrdinovia]] a [[Rituál|rituály]] sú podľa miery viditeľnosti pre vonkajšieho pozorovateľa tzv. šupkami/ vrstvami cibule. Hofstede im rozumie ako samostatným prvkom kultúry, a označuje ich ako [[Zvyk|zvyky]], predstavujú viditeľnú vonkajšiu časť kultúry, tzv. '''culture one'''. Jadro kultúry tvoria hodnoty, ktoré nie sú priamo pozorovateľné a môžeme ich odvodiť z vlastností a správania príslušníkov určitej kultúry. – tzv. '''culture two'''. <ref>GAŽOVÁ, V. ''Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie.'' FF UK, 2009, Bratislava, ISBN 80-7121-315-2, s. 32</ref>

* Celok [[Tvorba|tvorby]], difúzie a [[Konzument|konzumu]] [[Produkt|produktov]] tvorivého ľudského [[Duch|ducha]] v oblasti [[Umenie|umení]] a poznatkov.<ref name=":2">GAŽOVÁ, V. [[Gréčtina|Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie.]] FF UK, 2009, Bratislava ''ISBN 80-7121-315-2'', s. 17- – 19

* Krober a Kluckohn, zozbierali 164 definícií kultúry, ktoré rozdelili do 8 skupín:'' opisné ''(vypočítavajú sumu fenoménov patriacich do kultúry)'', historické ''(kladú dôraz na procesy sociálnej transmisie a translácie)'', normatívne ''(vzorce a konania okolo ktorých sa navrstvujú normy, spôsoby konania)'', zdôrazňujúce ideačný aspekt ''(dôraz na idey)'', psychologické'','' štrukturálne ''(typizácia a organizácia kultúry)'', genetické ''(kultúra ako produkt alebo výtvor; myšlienkový obsah; symboly) a'' nezaraditeľné.''<ref>GAŽOVÁ, V. [[veda|Acta Culturologica, zväzok 17, Úvod do kulturológie.]] FF UK, 2009, Bratislava, [[kultúra|ISBN 80-7121-315-2]], s. 16</ref><ref>KROEBER, A., KLUCKHORN, C. Kritický nástín systému a definic kultury I., II. Brno. 1968, 1970.</ref>

Obrázok:Techo_de_Altamira_(replica)-Museo_Arqueológico_Nacional.jpg|Jaskynné maľby v [[Altamira (jaskyňa)|AltamíreAltamire]]

Kritickú teóriu kultúry reprezentujú najmä [[Neomarxizmus|neomarxistickí]] a [[Postmarxizmus|post-marxistickí]] autori, vychádzajúci z [[Karl Marx|Karla Marxa]], ktorí položil dôraz z ekonomickej roviny na kultúrnu a ideologickú základňu, o ktorú sa opiera ekonomické a politické panstvo. <ref>BLAHA, L. 2011. ''Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia?'' Bratislava: VEDA, 176 s. 2011. ISBN 9788022412308, s. 37</ref> Prípravnú pôdu tejto línii vytvorili už [[Jean Jacques Rousseau]]: ''"Potreba vztýčila tróny, vedy a umenia ich upevnili. Milujte nadanie mocipáni tohto sveta, a rozprestrite ochranné krídla nad duchmi, čo ho kultivujú."''<ref>ROUSSEAU, J.J. 2011. ''Rozprava o vedách a umeniach.''. Bratislava: Vydavateľstvo SSS, 2011. ISBN 978-80-8061-453-9, s. 49 </ref> Ku významný filozofom patrí progresívna línia ľavicových autorov ako [[Charles Fourier|Charles Fouriér]], [[Antonio Gramsci]],<ref>GRAMSCI, A. ''Selection from Prison notebooks''. London</ref> [[György Lukács]], [[Wilhelm Reich]], neskôr napr. [[Ernst Bloch|Ernest Bloch]] alebo [[Louis Althusser]].<ref>ALTHUSSER, L. ''Essayes on ideology.'' LondonLondýn. 1984</ref> V [[Československo|Československom]] prostredí túto líniu reprezentovali najmä [[davisti]]. Väčšina autorov vychádza z predpokladu, že kultúra alebo niektoré štruktúry [[kultúra|kultúry]] (najmä umeleckej kultúry, mediálnej kultúry a reklamy) sú prostriedkom manipulácie (najmä politickej a ekonomickej) – média sú nástroje, ktorými vládnuca trieda uplatňuje vládu.

Hlavnou témou výskumu je mediálna a kultúrna manipulácia<ref name=":0" /> (nadväzujúc na [[Marxizmus|Marxa]], [[Fourierizmus|Fouriéra]] [[Antonio Gramsci |Gramsciho]], sociológov [[Émile Durkheim |Durkheima]], [[Existencializmus|existencialistov]] a [[psychoanalýza|psychoanalytikov]]), [[antikapitalizmus]], filozofická interpretácia Marxa, kritika [[Technokracia|technokracie]], monopolizácie a [[pozitivizmus|pozitivizmu]].<ref>KONEČNÁ, Z. 2005. Frankfurtstká škola. História a ideové východiská. In GAŽOVÁ, V., SLUŠNÁ, Z.. Kultúra a rôznorodosť kultúrneho. Bratislava : Katedra kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, 2005. ISBN 80-89176-41-8</ref> Populárna kultúra je v týchto teóriách výsledok interakcie subjektov kultúrneho priemyslu a konzumentov.<ref name="Plecner2005">PLECNER, A. 2005. Masová kultúra a pop kultúra ako systémy kultúry. In GAŽOVÁ, V., SLUŠNÁ, Z.. ''Kultúra a rôznorodosť kultúrneho. ''Bratislava : Katedra kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, 2005. ISBN 80-89176-41-8, s. 181</ref> {{Hlavný článok|Frankfurtská škola|Neomarxizmus}}

Na Frankfurtskú školu, téorieteórie kultúrnej kritiky [[Antonio Gramsci|A. Gramsciho]], [[Louis Althusser |L. Althaussera]], ľudové hnutia [[Jacques Lacan|J. Lacana]] a tzv. [[Frank Raymond Leavis|Leavisovskú]] generáciu literárnych kritikov (analýzy jazyka a literárneho textu) nadviazala tzv. [[Birminghamská škola]], Britských kultúrnych štúdií (cultural studies), ktorej hlavnou témou bola analýza [[masová kultúra|masovej kultúry]],<ref name="Plecner2005" /> odhaľovanie znakov, aktívny percipient, analýza [[Subkultúra|subkultúr]], analýza [[žáner|žánrov]], [[ekonómia|ekonómie]] [[média|médií]], [[Etnografia|etnografický]] prístup a textová analýza, kultúra mládeže, [[Triedny boj|triedne]] vzťahy, média a [[film]], [[politika]] a skúmanie kultúry vo vnútri. Autori boli najmä ľavicovo orientovaní a prispievali aj do časopisu ''New Left Review'', ktorý založil jeden z predstaviteľov, kultúrny teoretik [[Stuart Hall |S. Hall]] (zaviedol koncept kódovania a dekódovanie v masovej kultúre). Pôvodnú Birminghamskú školu reprezentujú autori ako [[Stuart Hall]], [[Richard Hoggart]], [[Raymond Wiliams]]<ref>WILIAMS, R. 1976. ''Keywords: A vocabulary of culture and society. ''London: Fontana. 1976. 276 s., ISBN 0-85664-289-4 (Citcit. podľa SOUKUP, P. 2012. Filozofická a antropologická dimenze pojmu kultura: Cesta pojmu z antického Řecka do Melenásiey. In: Zborník z konferencie „Kultúra v

premenách globalizácie“ 1. vyd. Nitra: Katedra kulturológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, 2012. s. 295 – 311. ISBN 978-80-558-0093-6)</ref> a [[E. P. Thompson]].

Mimoriadne kľúčové sú antropologicko-kulturologické reflexie V. Soukupa (tzv. Pražská kulturologická škola), ktoré hlásajú návrat k L. A. Whiteovi s vyššou nadstavbou: ''„Kulturologie se pokouší překonat roztříštěnost přístupu ke kultuře a odhalit vnitřní vztahy, které mezi kvalitativně různými oblastmi kultury existují.“''<ref>SOUKUP, V. 2010. Culturology: A New Syntesis (Science of Culture in Central Europe) In: ANTHROPOLOGIA INTEGRA 1/2010. Brno: Masarykova univerzita. ISSN 1804-6665, s. 29- – 37</ref>

Bratislavská kulturologička Z. Slušná popisuje súčasný kulturologický diskurz následovne: ''„Aktuálne definície a najmä akademický diskurz kultúru prezentuje ako pluralitné, rôznorodé a rovnocenné „spôsoby jestvovania ľudí“ a nahromadené výdobytky a výtvory charakteristické špecifiká života a činorodej aktivity jednotlivcov ako nimi tvorených sociálnych skupín, V aktuálnych konceptoch kultúry nachádzame odpovede na výzvy „tradične antropologického nazerania“ (kultúra ako spôsob života) ako aj postmodernej arbitrálnej selekcie tovarov kultúry z globálneho supermarketu.“ ''<ref>SLUŠNÁ, Z. 2005. Metamorfózy kategórie kultúra. In GAŽOVÁ, V., SLUŠNÁ, Z.. Kultúra a rôznorodosť kultúrneho. Bratislava : Katedra kulturológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, 2005. ISBN 80-89176-41-8, s. 33</ref>

* PhDr. Ján Tazberík, CSc., (básnik, literárny kritik, kulturológ, literárnovedný a kul­túrnokultúrno-osvetový pracovník)<ref name=":5" />